Kvíz: Mala by problém aj tvoja chemikárka. Sú tieto výroky pravda alebo mýtus?

Oba sú z čistého uhlíka, líšia sa len usporiadaním atómov. Práve preto je jeden najtvrdším známym minerálom a druhý sa rozotrie po papieri.

Suchý ľad je tuhý oxid uhličitý a má teplotu okolo mínus 78 stupňov. Netopí sa na kvapalinu, ale rovno sa vyparuje — preto je „suchý“.

Sodík reaguje s vodou za vzniku vodíka a tepla, ktoré ho dokáže zapáliť. Práve preto sa skladuje ponorený v oleji.

Opakovaným varom sa voda len o niečo viac odparí a mierne sa zmení obsah minerálov. Nič jedovaté v nej nevzniká.

Vznikajú chlóramíny, ktoré dráždia dýchacie cesty a v uzavretej kúpeľni môžu byť naozaj nebezpečné. Čistiace prostriedky preto nikdy nemiešaj.

Kyselina a zásada sa navzájom neutralizujú a zostane po nich hlavne voda, oxid uhličitý a octan sodný. Peniaci efekt vyzerá pôsobivo, ale čistiaca sila tým skôr klesá.

V žalúdku pracuje kyselina chlorovodíková s pH približne 1,5 až 3,5 a s kovmi ako zinok skutočne reaguje. Sliznicu chráni pred ňou hlien, ktorý sa neustále obnovuje.

Výrazne drahšie býva dlhodobo ródium, k vzácnym kovom patria aj irídium či osmium. Zlato je len najznámejšie, nie najvzácnejšie.

Ide o dva rôzne javy — ozónová vrstva nás chráni pred ultrafialovým žiarením, otepľovanie spôsobujú skleníkové plyny.

Prúd vo vode vedú rozpustené soli a ióny, nie voda samotná. Voda z vodovodu je preto nebezpečná, destilovaná takmer nevodivá.