Organizujú sa štrajky, prihovárajú sa mocní i bežní jedinci a čoraz viac sa kladie dôraz na ekologický spôsob života. Táto štúdia však tvrdí, že klimatické zmeny nie sú žiadnou novinkou a v minulosti sa ich už podarilo zvrátiť.
správy od nás budete mať ako prví.
Montrealský protokol ochránil ozónovú vrstvu
Ako informuje portál Science Alert, už desiatky rokov predtým, ako sme začali v uliciach hromadne štrajkovať proti klimatickým zmenám, ľudstvo ohrozovala obrovská ozónová diera. Ozón je plyn, ktorý sa skladá z atómov kyslíka a jeho úlohou je zachytávať svetlo špecifickej vlnovej dĺžky, tzv. ultrafialové žiarenie. Vytvára ochrannú vrstvu vo výške 25 až 35 kilometrov nad zemským povrchom a chráni nás pred škodlivým žiarením. Ľudská činnosť však túto vrstvu závažne poškodila.
Našťastie, ľudstvo vtedy pohotovo konalo. Keby to tak nebolo, čelili by sme dnes kríze ešte väčších rozmerov. Za odvrátenie krízy vďačíme najmä reguláciám, ktoré sa týkali skleníkových plynov, najmä tzv. chlorofluorokarbónov (CFCs), ktoré v najvyššej miere prispievali k ničeniu ozónovej vrstvy.
Vďaka tejto zmene je odhadovaná teplota na rok 2050 aspoň o 1°C nižšia. Môže sa zdať, že 1°C je banalita, nebadateľná zmena, pravdou však je, že ľudstvu hrozí globálne otepľovanie, aké tu nebolo milióny rokov a aj jediný stupeň môže znamenať značný rozdiel.
Ľudstvo dokáže spojiť sily a zabrániť katastrofe
Vedci z jednej z austrálskych univerzít sa rozhodli, že vytvoria simuláciu, vďaka ktorej môžu otestovať rôzne scenáre týkajúce sa klímy. Jeden zo scenárov zahŕňal aj svet, v ktorom sa rok 1989 odohral celkom ináč a Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu neexistoval. Ako prvé otestovali vedci to, ako sa následkom poklesu množstva látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu zmenila atmosférická cirkulácia nad antarktickou oblasťou.
Prvá teoretická situácia zahŕňala predpoklad, že každým rokom do ovzdušia pribudnú 3 percentá látok zo skupiny CFCs, čo je konzervatívny odhad, vzhľadom na stúpajúce požiadavky modernej doby. Našťastie, dieru v ozónovej vrstve sa podarilo takmer celkom eliminovať, za čo môžeme byť vďační. Ak by to tak nebolo, na Zemi by sa dnes žilo omnoho ťažšie.
Ďalší Montrealský protokol stačiť nebude
Nanešťastie, nemôžeme povedať, že ozónová vrstva je zachránená. Stále sa totiž nájdu bezohľadní ľudia, ktorí nedbajú na životné prostredie a naďalej vypúšťajú do ovzdušia škodlivé látky. Montrealský protokol je však dôkazom toho, že človek nie je bezmocný tvor a ak chceme, dokážeme spojiť svoje sily a jedinú planétu, ktorú máme k dispozícii, zachrániť.
Navyše, Montrealský protokol mal aj ďalšie výhody. Nielenže zlepšil stav ozónovej vrstvy, ale pomohol aj zmierniť globálne otepľovanie. Ak by sa tak nestalo, do niekoľkých rokov by teplota na Antarktíde mohla stúpnuť aj o 4°C. Problém s CFCs sa síce podarilo vyriešiť, teraz je však na rade otázka týkajúca sa produkcie oxidu uhličitého.
Ďalší Montrealský protokol však už stačiť nebude a ako informuje štúdia uverejnená v časopise Environmental Research Letters, aby sme dosiahli výsledky, musíme vynaložiť sily, aké doteraz ľudstvo ešte nikdy nevynaložilo.
Science Alert
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku