Uhryznutie kliešťom samozrejme vôbec nie je príjemná záležitosť. Okrem toho, že je to parazit živiaci sa na krvi, je taktiež prenášačom rôznych ochorení a môže nás nakaziť napríklad pre človeka veľmi nebezpečnou lymskou boreliózou. Existuje však typ kliešťa, pôvodne sa vyskytujúceho len na juhovýchode USA. Ten z vás proti vlastnej vôli vytvorí vegetariána.
Ide o vzácny druh kliešťa, známeho ako kliešť americký, ktorého uhryznutie môže spôsobiť príznaky od intenzívneho svrbenia a kŕčov brucha, až po problémy s dýchaním a dokonca až smrť. Pôvodne bol jeho domovom juhovýchod USA, ale začína sa šíriť a počet prípadov so závažnými komplikáciami sa stále zvyšuje. Tento kliešť totižto okrem už tak či tak nepríjemných príznakov, prináša aj niečo iné a to alergiu na mäso. Aj jediné uhryznutie od neho vám môže spustiť život ohrozujúcu alergiu na konkrétny cukor, ktorý sa nachádza práve v červenom mäse.
Po uhryznutí váš imunitný systém začne bojovať proti Alpha Gal, galaktóze, ktorá sa nachádza práve v červenom mäse. To znamená, že nabudúce, keď zjete mäso s týmto konkrétnym cukrom, čiže hovädzie alebo bravčové, môžete dostať vyrážky, alebo rovno anafylaktický šok.
Túto skutočnosť objavili v roku 2004. Imunológ Thomas Platts-Mills si všimol, že skupina pacientov s rakovinou mala podobné symptómy. Okrem toho, títo pacienti všetci brali rovnaký liek, menom cetuximab. Tieto symptómy sa však objavovali oveľa častejšie u ľudí, ktorí pochádzali z juhovýchodu USA. Sťažovali sa na svrbenie, opuch a nízky krvný tlak. Práve to, že tieto symptómy boli blízko naviazané na oblasť pôvodu pacienta, Platts-Millsa veľmi zaujalo.
Platts-Mills teda začal spolupracovať s distribútormi cetuximabu, aby sa dostal na koreň tejto záhady. Spoločne skúmali krv týchto pacientov a nakoniec zistili, čo majú spoločné. V ich krvi objavili protilátky proti Alpha Gal. V lieku Cetuximab sa tento cukor nachádza, keďže súčasťou jeho výroby sú geneticky modifikované myši. Už im len zostávalo zistiť, prečo sú práve oni na tento cukor tak citliví. 80% pacientov s touto alergiou priznalo, že sú si vedomí, že boli uhryznutí kliešťom.
Odvtedy Platts-Mills zistil, že je to práve kvôli uhryznutiu americkým kliešťom a že toto uhryznutie spôsobuje až 20-násobný nárast v proilátkach proti Alpha Gal. Ešte sa však nevie, prečo presne sa to deje.
„Je veľa vecí, čo ešte nevieme o tejto alergii“, povedal Dave Neitze, epidemiológ z Minnesota Department of Health. „Je príliš skoro na to, aby sme to boli schopní presne popísať.“
Okrem toho, zaujímavé je aj to, že nie u všetkých, ktorí boli pohryznutí týmto druhom kliešťa, sa táto alergia následne aj objavila a to ešte väčšmi sťažuje objavenie príčiny.
Zatiaľ, čo sa teda vedci snažia odhaliť príčinu, najlepším riešením navždy zostane dostatočná obozretnosť a prevencia pred uhryznutím kliešťom, napríklad použitím rôznych repelentov.
Pozri aj: 17 rýchlych tipov, ako si užiť výlet v prírode bez zbytočných nepríjemností
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku