Politické napätie medzi Indiou a Pakistanom neustáva. Navyše obe krajiny disponujú okrem veľkej armády aj jadrovým arzenálom. Ako by to vyzeralo, ak by jednej strane „praskli nervy“ a použila by tieto zbrane hromadného ničenia? Okrem miliónov mŕtvych ľudí by celý konflikt, ktorý by sa síce odohrával lokálne, mal veľký efekt na celú našu planétu.
Nová štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Science Advances sa zaoberala myšlienkou jadrového konfliktu medzi týmito dvomi krajinami, ktorý by sa odohral v nadchádzajúcom desaťročí. Portál IFL Science ktorý sa na štúdiu pozrel uvádza, že konflikt by vyústil do miliónov mŕtvych ľudí a vyvolal by globálnu klimatickú katastrofu a hromadné hladovanie.
India aj Pakistan disponujú zásobami približne do 150 jadrových hlavíc, ktoré by sa do roku 2025 mali rozšíriť na 200 až 250. Štúdia pracuje s predpokladom, že Pakistan zaútočil na Indiu v roku 2025 jadrovými zbraňami o sile 150 kiloton na mestské ciele, zatiaľ čo India odpovie 100 kilotonovými bombami na pakistanské mestá. Iba pre porovnanie, bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki mali silu približne 15 kiloton.
Na základe zhodenia bomby na Hirošimu vedci odhadujú, že do ovzdušia by sa dostali milióny ton prachu. Sadze, ktoré by sa dostali do ovzdušia by zatemnili slnko a spôsobili by stav, ktorý sa nazýva jadrová zima. Nastalo by ochladenie Zeme o 2 až 5 stupňov Celzia. Znížili by sa tým aj dažďové či snehové zrážky a to o 15 až 30%.
Menej svetla a zrážok by sa podpísal na rastlinách. Znížila by sa globálna produkcia potravín, čo by mohlo viesť ku globálnemu hladomoru. Aj keď všetci pevne veríme, že k takémuto niečomu nikdy nedôjde, politická situácia je nestabilná.
India oznámila, že by mohla upustiť od svojej politiky ohľadom „prvého použitia“ pokiaľ ide o používanie jadrových zbraní. Pakistan k takejto politike nikdy ani nepristúpil. Pakistan dokonca uviedol, že je pripravený použiť jadrové zbrane aj v prípade pozemnej invázie.
Z globálneho pohľadu na jadrový arzenál sú India a Pakistan iba malými hráčmi. Po celom svete sa nachádza približne 14-tisíc jadrových hlavíc, z ktorých mnohé vlastnia krajiny, ktoré majú medzi sebou napäté vzťahy. Ako by vyzerala nukleárna vojna, medzi USA a Ruskom, sme vám priniesli pred nedávnom v článku, v ktorom sa nachádza aj veľmi zaujímavá simulácia tohto konfliktu.
IFL Science
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku