Európska únia (EÚ) kritizovala sedem krajín, medzi ktorými sú aj Slovensko či Francúzsko a Taliansko, za vysoké deficity verejných financií. To je prvá fáza konfrontácie medzi Európskou komisiou (EK) a vládami, ktoré neplnia fiškálne pravidlá a ktorá by mohla viesť až k pokutám vo výške miliárd eur. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Bloomberg.
EK v stredu uviedla, že „začala procedúru nadmerného deficitu“ voči Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Maďarsku, Malte, Poľsku a Slovensku. Cieľom tejto procedúry, ktorá si vyžaduje nápravné opatrenia a môže viesť až k pokutám za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel, je, aby krajiny napravili nadmerný deficit alebo úroveň svojho verejného dlhu.
Krajiny majú obrovské dlhy
„Problémy v oblasti fiškálnej udržateľnosti sú v krátkodobom horizonte vo všetkých členských štátoch EÚ nízke, zatiaľ čo v strednodobom a dlhodobom horizonte sú vo viacerých krajinách zvýšené, a to z dôvodu predpokladaných vysokých a/alebo stúpajúcich pomerov dlhu k výkonu ekonomiky v niektorých členských krajinách,“ uviedla EK.
Spomedzi vyššie uvedených krajín pútajú najväčšiu pozornosť Francúzsko a Taliansko, teda druhá a tretia, najväčšia ekonomika eurozóny. Ich dlhy výrazne presahujú 100 % hrubého domáceho produktu (HDP). Už dlhší čas sa procedúra nadmerného deficitu týka Rumunska, teraz sa k nemu pripojilo ďalších sedem krajín.
Oznámenie EK je vyvrcholením dlhoročnej rekalibrácie fiškálnych pravidiel EÚ. Revidované pravidlá jej umožňujú, aby ich vynucovala aj prostredníctvom pokút. Predchádzajúci systém sankcií totiž nebol nikdy aktivovaný. Ďalšou etapou bude predloženie strednodobých plánov krajín, v ktorých sa zaviažu k zastropovaniu rastu výdavkov v nasledujúcich štyroch rokoch. Vlády by ich mali doručiť do 20. septembra. EK potom tieto plány posúdi v novembri a stanoví postupy pre ozdravenie verejných financií jednotlivých štátov.
Platnosť fiškálnych pravidiel EÚ, známych pod názvom Pakt stability a rastu, bola pozastavená na obdobie pandémie. To malo umožniť vládam, aby podporili ekonomiky zasiahnuté reštriktívnymi opatreniami. Potom však počas nedávnej krízy životných nákladov nasledovali ďalšie podporné výdavky.
To malo za následok zhoršenie zdravia verejných financií v krajinách EÚ. EK predpokladá, že dlh Francúzska bude pokračovať v raste a v budúcom roku dosiahne takmer 114 % HDP. Agentúra S&P Global Ratings v máji znížila rating krajiny, keď poukázala na to, že Paríž neplní svoje ciele týkajúce sa zníženia deficitu verejných financií.
Taliansky dlh vlani klesol na 137 % HDP. Aktuálne však takisto opäť rastie a podľa agentúry Scope Ratings do troch rokov prekoná v pomere k výkonu ekonomiky grécky dlh. Dlh Španielska, ktoré je štvrtou najväčšou ekonomikou eurozóny, tiež presahuje 100 % HDP, ale na rozdiel od Francúzska a Talianska má teraz klesajúcu tendenciu.
Nahlásiť chybu v článku