Jej podstatou bola snaha určiť, akú má jedinec osobnosť, a to na základe fyzických atribútov, ako napríklad tvar lebky, výčnelky a priehlbiny na lebke či stavba tela. Ako rýchlo sa však odbor, ktorý je dnes považovaný za pseudovedu objavil, tak rýchlo jeho sláva aj pohasla. Niet sa čo čudovať, vzhľadom na to, že ju niektorí vedci zneužívali napríklad na to, aby dokázali menejcennosť otrokov.

Franz Joseph Gall

Základy frenológie položil Franz Joseph Gall, rakúsky lekár, v 19. storočí. Veril, že mozog je tvorený rôznymi štruktúrami, ktoré zodpovedajú osobnostným vlastnostiam jedinca, teda že mozog a myseľ sú jedno. V tomto prípade sa až tak nemýlil, vzhľadom na to, že rôzne časti mozgu skutočne ovplyvňuj správanie človeka rôznym spôsobom.

Johann Spurzheim

Aj keď bol Gall zakladateľom vedy, do povedomia ju dostal až jeho kolega Spurzheim, ktorý taktiež vymyslel pomenovanie „frenológia“. Okrem toho poupravil Gallovu teóriu a tvrdil, že štruktúry v mozgu neurčujú správanie, ale osobnostné vlastnosti. Na základe tejto teórie boli vytvorené tabuľky, kde boli k jednotlivým častiam mozgu priradené rôzne prejavy osobnosti.

Zamestnanecký posudok

Dnes absolvujete pohovor, no kedysi sa vyžadoval posudok od frenológa, aby vás niekto prijal do zamestnania. Niektorí zamestnávatelia mali dokonca aj vlastných frenológov, ktorí vyšetrili každého záujemcu o zamestnanie. Chceli si byť totiž istí, či sa na zamestnanca budú môcť spoľahnúť a či je dôveryhodný.

Otroctvo

Charles Caldwell bol jedným z najväčších fanúšikov frenológie a zároveň majiteľom otrokov. Počas jedného zo svojich výletov do Európy sa niečomu z tejto pseudovedy priučil a rozhodol sa, že takto otestuje svojich otrokov. Usúdil, že majú výrazné tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za prisluhovačstvo a obozretnosť, čo boli podľa neho ideálne vlastnosti otrokov. Myslel si totiž, že takí ľudia potrebujú, aby im niekto neustále prikazoval, čo treba robiť, ináč sú stratení.

Potvrdenie statusu

Frenológia bola počas svojej najväčšej slávy využívaná na kategorizáciu ľudí. Tí, ktorí boli v rebríčku vyššie, sa odvolávali práve na tvar svojej lebky a tvrdili, že vďaka tomu sú jednoznačne lepší, ako ostatní. Tvrdili, že ich mozog je lepšie vyvinutý. Frenológia však bola populárna aj medzi chudobnými, pretože ak mal niekto správny tvar lebky, razom sa z neho mohol stať boháč.

Zmena tvaru

Frenológovia verili, že ak niekto nemá vhodný tvar lebky a teda vhodnú osobnosť, vhodnými metódami sa to dá zmeniť. Stačilo si svoju nedokonalosť uvedomiť a snažiť sa na nej pracovať. Výsledky sa mali dostaviť samé.

Biznis

Samozrejme, rozkvet frenológie si nesmeli nechať ujsť ani obchodníci. Tí prichádzali s novými nástrojmi a liečivami, ktoré mali umožniť zmenu tvaru lebky na niečo žiadúcejšie. Najznámejšími sa v tomto biznise stali bratia Fowlerovci a ich obchodný partner Samuel Robert Wells. Dokonca vytvorili aj časopis s názvom American Phrenological Journal, ktorý bol zasvätený propagácii ich vynálezov a pomôcok.

Pseudoveda

Tak rýchlo, ako frenológia nabrala na popularite, tak rýchlo jej sláva aj vyhasla. Čoskoro sa frenológovia začali radiť do rovnakej kategórie, ako napríklad veštice. Zaujímavé však je, že vo Veľkej Británii sa niektoré jej teórie udržali až do roku 1967.

Vplyv

Napriek úpadku pseudovedy stihla ovplyvniť množstvo ľudí, medzi nimi aj slávnych spisovateľov, ako napríklad autorku Jane Eyrovú, Charlotte Bronteovú, Uptona Siclaira, Charlesa Dickensa či Walta Whitmana.

Čo myslíte, dokázala by frenológia ovplyvniť ľudí ešte aj dnes?

Pozri aj: O niektorých by ste radšej nevedeli. Toto je 10 vecí, ktoré sa stanú s naším telom, keď zomrieme

ranker