Bachureň či Busov. 8 neznámych slovenských pohorí, kde určite nestretnete davy turistov

Slovensko má oproti mnohým iným krajinám jednu nespornú výhodu. Na pomerne malom území disponuje mimoriadne bohatým reliéfom. Vďaka tomu máme na Slovensku hneď niekoľko desiatok pohorí, tisícky rôznych vrcholov a nekonečné možnosti využitia voľného času v prírode. O niektorých z nich ste možno ešte nikdy nepočuli.

Ak nežijete v ich susedstve je možné, že o ich existencií ani netušíte. Samozrejme prírodnými krásami a lákadlami turistov sa nemôžu porovnávať s Tatrami, Veľkou či Malou Fatrou, alebo Slovenským rajom. Napriek tomu aj oni tvoria dôležitú súčasť Slovenska, ktorej sa oplatí venovať určitú pozornosť.

Burda

Burda je najmenším pohorím na Slovensku. Najvyšší vrchol Burdov má len 395 metrov, podľa portálu Hiking.sk možno všetky miestne turistické chodníky prejsť za 5 hodín. Nachádza sa na juhozápade Slovenska neďaleko Štúrova pri sútoku riek Ipeľ a Dunaj. A síce naprieč pohorím vedú len tri turistické trasy, ponúkajú zaujímavé výhľady na Štúrovo, maďarský Ostrihom, rieku Ipeľ či sútok Hrona a Dunaja.

Ostrôžky

Ostrôžky sú vulkanickým pohorím nachádzajúcim sa medzi Zvolenskou a Juhoslovenskou kotlinou. Pozostatkom niekdajšej sopečnej činnosti je hneď niekoľko turistických lákadiel ako napríklad skalné bralo Budínska skala či Kamenné vráta. Neďaleko Budínskej skaly nájdete aj Jaskyňu Jánošíková skala, prírodnú pamiatku, ktorá je voľne prístupná verejnosti. Na úpätí východnej časti pohoria sa nachádza aj najväčšie lákadlo turistov a to vodná nádrž Ružiná.

Busov

Busov je často považovaný za súčasť Nízkych Beskýd, z pohľadu geomorfológov, ktorí sa zaoberajú štúdiom reliéfu však ide o samostatné pohorie. Patrí k najmenším pohoriam Slovenska, celé pritom spadá do Bardejovského okresu. Najznámejším miestom je najvyšší rovnomenný vrchol Busov, ktorý je podľa portálu vypadni.sk s nadmorskou výškou 1002 metrov najnižšou slovenskou tisícovkou.

Bachureň

Pohorie Bachureň leží nad dolinou rieky Torysa v blízkosti mesta Lipany v Prešovskom kraji. Okrem rovnomenného najvyššieho vrcholu je zvyšná časť pohoria pomerne neznáma a nevedú ňou ani turistické chodníky. Ten nevedie ani na najvyšší vrch, značená trasa mieri len do sedla, odkiaľ sa dá na 1081 metrov vysokú Bachureň dostať neznačeným chodníkom. Na okraji pohoria sa nachádza aj jaskyňa Zlá diera, jediná sprístupnená v Prešovskom kraji.

Skorušinské vrchy

Z Oravy väčšina ľudí na turistiku zamieri na dve miesta. Buď na Babiu horu na spoločnej slovensko-poľskej hranici, alebo do Západných Tatier. V oblasti medzi Západnými Tatrami a Oravskou priehradou sa však rozkladajú Skorušinské vrchy, ktoré v silnej konkurencii strácajú svoj potenciál. Najvyšší vrch Skorušina pritom svojou výškou 1313 m n. m. pritom ponúka aj 13 metrov vysokú vyhliadkovú vežu, z ktorej sa ponúka jedinečný výhľad na veľkú časť Oravy aj Západných Tatier, pričom za dobrých podmienok možno pozorovať aj vrcholy Veľkej či Malej Fatry.

Veporské vrchy

Veporské vrchy sú súčasťou Slovenského rudohoria a rozprestierajú sa medzi Horehroním, Poľanou a Spišsko-gemerským krasom. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa s výškou 1438 metrov, známejším a výraznejším je však o niečo nižší Klenovský Vepor. Nachádza sa neďaleko obce Čierny Balog a svoje pomenovanie získal vďaka tvaru, ktorým miestnym obyvateľom zrejme pripomínal divú sviňu. Najväčším lákadlom na Veporských vrchoch sú miestne bohaté lesy, ktoré majú charakter karpatských pralesov, v oblasti sa tiež nachádza prísne chránená a neprístupná rezervácia Dobročský prales.

Čergov

V oblasti vymedzenej mestami Prešov, Bardejov a Stará Ľubovňa sa rozprestiera pohorie Čergov. V pohorí možno nájsť aj rovnomenný vrchol, tým najvyšším je však Minčol, ktorý dosahuje nadmorskú výšku viac ako 1150 metrov. Za priaznivých podmienok je z neho možné pozorovať aj tatranské štíty. K obľúbeným miestam v Čergove patria aj dve zrúcaniny stredovekých hradov, Hanigovského a Kamenického, ktoré sa na ruiny premenili už pred niekoľkými storočiami.

Turzovská vrchovina

Turzovská vrchovina sa nachádza severne od doliny rieky Kysuca a siaha až k spoločnej slovensko-českej hranici. Najvyšším vrchom je Beskydok s 953 metrami, známym je aj vrchol Malý Polom na hranici s Českom, ktorý obkolesuje aj chránená prírodná rezervácia. Typickým znakom pre Turzovskú vrchovinu sú roztrúsené kopaničiarske osídlenia typické pre celý región Kysúc. Veľkou zaujímavosťou je aj lokalita Klokočovské skálie so zaujímavými pieskovcovými útvarmi.

Pozri aj:

Zabudnite na Bojnický zámok. 25 „tajných miest“ na Slovensku, ktoré pozná málokto, no stoja za…