Pred dvoma desaťročiami bola Astana nevýrazným kazachstanským mestom. Prezident Nursultan Nazarbayev sa však v roku 1997 rozhodol spraviť z Astany hlavné mesto krajiny. Drevené chatrče boli zbúrané a uprostred nekonečnej kazažskej stepi vzniklo moderné sci-fi veľkomesto. 

V roku 1997 sa oficiálne stala hlavným mestom Kazachstanu Akmola. O rok neskôr, prezident krajiny premenoval mesto na Astanu, čo v preklade do slovenčiny znamená „Hlavné mesto“. S pomocou slávneho japonského architekta menom Kišo Kurokawa, tak vznikol ambiciózny plán vytvoriť uprostred rozsiahlej a nehostinnej trávnatej stepi, moderné veľkomesto. A skutočne sa to podarilo.

V časoch, keď Kazachstan patril medzi krajiny Sovietskeho zväzu, bola dnešná Astana neslávne známa najmä pre väzenský tábor pre manželky a rodiny nepriateľov sovietskeho režimu. Kazachstan však túto minulosť hodil za hlavu a z asi 250-tisícového, vo svete neznámeho mesta, vytvoril za dve desaťročia takmer miliónovú metropolu. Astanu tak možno porovnávať s hlavnými mestami ako Canberra, Brazília či Washington, ktoré boli taktiež vybudované pre potrebu nového hlavného mesta krajiny. Astana je však považovaná za najpodivnejšie hlavné mesto na svete.

Prvým dôvodom, prečo by si takýto titul zaslúžila, je izolovanosť. V širokom okolí Astany (asi 1200 km) nenájdete žiadne väčšie mesto. Astana bola vystavaná uprostred stepi na neúrodnej pôde na severe krajiny. Moderné mesto však dnes ponúka ohromnú panorámu mrakodrapov a futuristické uličky, no i nádych sovietskej minulosti a prastarej kultúry Kazachstanu. Kým CNN označila Astanu za „najpodivnejšie hlavné mesto sveta“, denník Guardian jej pripísal prezývku „Vesmírna stanica v stepi“.

Panoráma Astany skutočne pripomína zábery z budúcnosti či z reálnejšieho sci-fi filmu. Medzi najzaujímavejšie stavby určite patrí napríklad Palác mieru a zmierenia (Palace of Peace and Reconciliation) – 60-metrov vysoká sklenená pyramída, ktorej hlavnou myšlienkou je náboženské porozumenie, odmietnutie násilia a presadzovanie ľudskej rovnosti. Pyramída totiž okrem iného slúži ako centrum hneď niekoľkých náboženstiev, ktoré sú v krajine zastúpené (judaizmus, islam, kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus, taoizmus).

Medzi ďalšie zaujímavé architektonické skvosty Astany patrí i hlavná koncertná sála (Central Concert Hall), ktorá má pripomínať tradičný kazašský hudobný nástroj dombra, prezidentský palác, ktorý je replikou Bieleho domu či veža Baiterek, ktorá symbolizuje miestnu legendu o Strome života, no nápadne pripomína lízatko.

Zaujímavá je i klíma mesta. Kým v zime klesajú teploty až k -40°C, cez leto sa šplhajú až k 30°C. V skutočnosti je Astana druhým najchladnejším hlavným mestom planéty a na extrémne rozdiely medzi letnými a zimnými teplotami museli myslieť i pri jeho výstavbe.

Astana ešte stále neprišla na koniec svojej éry vzniku. Kompletné dokončenie hlavného mesta by však malo prísť do roku 2030. Postupne budú vznikať ešte diplomatické štvrte a rôzne budovy pre vládne inštitúcie. Pokračuje i odstraňovanie socialistickej výstavby, ktorá ku kráse modernej metropoly veľmi nepomáha.

Pozri aj: Nedokončená „pyramída“ a najväčší štadión planéty. 10 stavieb, ktoré ukazujú, ako je Severná Kórea posadnutá megastavbami

businessinsider.com, CNN, Guardian