Anna je reprezentantkou v karate: Násilie a agresivita tu nemá miesto, aj tak sa ma ľudia pýtajú, či ich nezbijem

Jej deň začína aj končí tréningom. Karate jej prirástlo k srdcu už v útlom detstve. Dnes je úspešnou zápasníčkou, ktorá reprezentuje našu krajinu v celej Európe, ale aj mimo nej, ako členka Slovenského národného karate tímu. Pravidelne vyhráva medzinárodné súťaže a tiež vedie deti k tomuto bojovému umeniu.

Anna Váczy sa ku karate dostala už ako 5-ročná vďaka svojmu otcovi, ktorý je trénerom tohto športu. Dnes pravidelne víťazí na medzinárodných súťažiach, zároveň je aj vzorom pre mladšie generácie.

Jej cesta začala v Košiciach a priviedla ju až do Bratislavy, kde sa v súčasnosti naplno venuje svojej športovej kariére a zároveň učeniu nádejných mladých talentov ako trénerka detí v klube Športová škola Bratislava pod vedením trénera Mgr. Petra Macka, PhD., ktorý je trénerom Slovenskej reprezentácie karate.

Kedy ste sa začali venovať karate? Ako ste sa dostali k tomuto športu, bol to váš sen od detstva, alebo vás k tomu viedli rodičia, prípadne vaše okolie?

S karate som začala, keď som mala 5 rokov, kedy ma môj otec priviedol do telocvične ako môj tréner. Od detstva bolo karate mojím športom, no tiež som plávala a hrala na husliach.

Keď som mala 12 rokov, musela som sa definitívne rozhodnúť, čomu sa budem venovať, keďže dovtedy môj deň vyzeral nasledovne — škola, hudobná výchova, karate a plávanie, no a to sa už časovo stíhať nedalo.

Čo je podľa vás na karate také zaujímavé v porovnaní s inými bojovými umeniami? Čo je na tomto športe najťažšie?

Podľa mňa je to komplexnosť športu a rovnováha. Dobrý karatista, ktorý robí kumite či kata (hlavné časti karate tréningu), by mal mať rýchlosť, silu, presnosť, vytrvalosť, odhodlanie a rešpekt. Podľa mňa je hlavným umením karate vedieť toto všetko spojiť dohromady a nájsť rovnováhu, a to je súčasne na karate aj jedna z najťažších vecí.