Ako píše portál Science Alert, nie je to spôsobené len spievaním veľrýb či smiechom pripomínajúcim piskotom delfínov.
Ak sa nás niekto spýta na to, aké zvuky by sme mohli počuť v mori, najpravdepodobnejšie je, že si hneď predstavíme až mimozemský spev veľryby, ktorá privoláva partnera. Niektorým zase napadnú kvákajúce čajky či mocné morské vlny.
Ako sa však zdá, toto nie je jediné, čo sme schopní pod vodou zachytiť.
Ryby majú hlas a útesy sú vďaka nim plné zvukov
Hoci reč rýb je niečo, čo si len ťažko vieme predsaviť, najnovšie objavy sa zhodli na šokujúcom fakte – ryby hlas majú.
„Už dlho vieme, že niektoré ryby vydávajú zvuky, ale zvuky rýb boli vždy vnímané ako vzácne zvláštnosti,“ povedal Aaron Rice, ekológ z cornellskej univerzity, ktorého výskum je uverejnený v časopise Ichthyology & Herpetology.
Nekomunikujú tak len tým, čo sme predpokladali (predchodzie štúdie predpokladali, že ryby komunikujú farebnými signálmi, rečou tela či dokonca elektrinou). Dnešné objavy dokonca zistili, že ryby, podobne ako vtáky, vydávajú zvuky hlavne pri svitaní a za súmraku.
„Pravdepodobne boli prehliadané preto, že ryby nie je ľahké počuť ani vidieť a veda o podvodnej akustickej komunikácii sa primárne zamerala na veľryby a delfíny,“ povedal evolučný neurológ Andrew Bass.
Táto rybka (Porichthys notatus) napríklad pripomína hmlovú sirénu.
Ako sa podľa výskumu Ricea a kolegov zdá, túto schopnosť majú prednostne lúčoplutovce, medzi ktorými sa nachádza viac ako 34-tisíc známych druhov rýb.
„Môžu škrípať zubami alebo vydávať hluk pri pohybe vo vode. Vidíme množstvo špecializácií, ktoré sú zahrnuté,“ povedal Rice.
Zo 175 druhov rýb takto komunikovali dve pätiny. To je oveľa viac, než sa pôvodne predpokladalo. „Pravdepodobne najbežnejšou adaptáciou sú svaly spojené s plávacími mechúrmi. V skutočnosti sú svaly plávacieho mechúra najrýchlejšie sa sťahujúce kostrové svaly stavovcov. Ide o vysoko výkonné adaptácie.“
Zaujímavé na tom je, že vedci predpokladajú počiatok tejto schopnosti do obdobia pred 155 miliónmi rokov – to je približne rovnaký čas, v ktorom predpokladáme vývin prvých suchomorských zvierat s chrbticou, z ktorých sa mali vyvinúť aj ľudia. To dokazuje, že samotný vývin zvukovodu je veľmi starý.
Najviac sa tieto prvky objavili pri ramenoplutvých druhoch a sumcoch. Neznamená to však, že ostatné ryby zvuky nevydávajú – ako hovorí Rice, na to, aké zvuky vydávajú tie, sme pravdepodobne ešte neprišli.
„Ryby robia všetko. Dýchajú vzduch, lietajú, jedia čokoľvek a všetko – v tomto bode by ma na fakte, že komunikujú zvukom, už nič neprekvapilo,“ dodáva Rice.
Nahlásiť chybu v článku