Ako sa starí rodičia zoznámili, čo vyviedol otec na vojenčine, prečo sa mama skoro nevydala. Väčšina z nich sa nikdy nezapíše a jedného dňa ich už nemá kto dorozprávať. Slovenská služba Povedz mi z nich robí knihu, ktorá ostane v rodine aj pre tých, čo prídu po nás.
Možno ste to už skúsili. Kúpili ste rodičom na Vianoce spomienkovú knihu na vypĺňanie, pekne zabalenú, s predtlačenými otázkami a prázdnymi riadkami. Mama sa potešila, zapísala prvé tri strany a potom kniha skončila v poličke medzi receptami. Nie preto, že by nemala čo povedať. Písať rukou do prázdnych riadkov, osamote pri kuchynskom stole, je jednoducho práca, do ktorej sa nikomu nechce.
Pritom keď sa jej na to isté spýtate pri káve, rozpráva hodinu.

Kniha spomienok, ktorú konečne dokončíte
Presne na tomto rozdiele stojí kniha spomienok Povedz mi. Namiesto knihy s prázdnymi stranami dostanete otázky a písanie nenechá na jedného človeka. Na začiatku vyplníte krátky dotazník, ktorý zaberie asi päť minút: kto bude rozprávať, kde vyrastal, či má deti a partnera. Podľa toho služba vyberie 50 otázok na mieru a ktorúkoľvek z nich môžete vymeniť alebo pridať vlastnú.
Nie sú to otázky typu „aké bolo tvoje detstvo“. Pýtajú sa napríklad:
- „Čo sa dalo kúpiť len po známosti alebo spod pultu?“
- „Kto bol v rodine najväčší figliar a čo vyvádzal?“
- „Aké malé rozhodnutie malo nakoniec na tvoj život veľký vplyv?“
Na také sa nedá odpovedať jedným slovom, a to je ich zmysel.

Otázky potom chodia e-mailom v tempe, ktoré si zvolíte, každý deň, dvakrát do týždňa alebo raz za týždeň. Môžu chodiť vám, priamo rodičom, alebo obom. A tu sa stane to najdôležitejšie. Sadnete si s mamou k čaju alebo zavoláte dedkovi, prečítate otázku a počúvate. Zapisujete, čo hovorí, a k odpovedi pridáte fotku zo starého albumu, pokojne odfotenú mobilom. Podľa tvorcov sa dá celá kniha napísať aj za tri večery, no väčšina rodín si to rada natiahne. Pre mnohých je to po rokoch prvý raz, čo sa rodičov pýtajú na niečo iné než na zdravie.
Dedko má v knihe znieť ako dedko
Keď je dopísané, text prejde automatickou kontrolou. Opravia sa preklepy, čiarky a chýbajúce dĺžne, každá zmena je vyznačená a dá sa vrátiť späť. Do spôsobu rozprávania sa nezasahuje. Nárečie, obľúbené slová aj humor ostávajú presne tak, ako zazneli, pretože práve podľa nich raz vnúčatá spoznajú, kto to hovorí.
Potom uvidíte náhľad celej knihy, zalomenej aj s fotkami, a až keď ho schválite, ide do tlače. Do dvoch týždňov ju máte doma. Nie je to fotokniha na lesklom papieri, ale naozajstná kniha v pevnej väzbe, vo formáte A5 a na matnom knižnom papieri, na ktorom sa dá čítať aj večer pod lampou. Obálku si poskladáte sami, vyberiete dizajn, farbu a písmo, pridáte fotku, meno a venovanie na prvú stranu.

Jedna pre babku, ďalšie pre deti a vnúčatá
Jedna kniha stojí 89 eur vrátane dopravy, platí sa raz a bez predplatného. Málokto však ostane pri jednej. Kniha pre babku, v ktorej rozpráva o svojom živote, patrí jej, no chcú ju mať doma aj jej deti. Preto je každý ďalší výtlačok výrazne lacnejší: dve knihy vyjdú spolu na 129 eur a päť kusov pre celú rodinu na 219 eur, teda asi 44 eur za jednu.
Okrem klasickej knihy spomienok existujú ešte dve verzie. Kniha pre rodičov sa dajú objednať dve osobitné knihy, jedna mamina a jedna otcova, každá s vlastnými otázkami.

A potom je tu kniha pre páry, ktorú partneri píšu spoločne. Vtedy dostanú rovnakých 40 otázok, napríklad „Ktorý môj zlozvyk ťa rozčuľuje, a predsa by ti chýbal?“, a každý odpovedá sám za seba. Čo napísal ten druhý, si prečítajú až vo vytlačenej knihe.
Pod stromčekom stačí obálka
Kniha, ktorá ešte nie je napísaná, sa pod stromček dáva ako darčeková poukážka, ktorú budete mať k dispozícii na stiahnutie. Vytlačíte si ju doma s menom a vlastným prianím a vložíte do obálky. Otázky začnú chodiť až vtedy, keď na stránke knihy kliknete na „Spustiť knihu“, pokojne na druhý deň pri koláčoch, keď je celá rodina pokope. Hotová kniha potom príde o pár týždňov ako druhý darček.
Rodičia a starí rodičia zvyknú tvrdiť, že nič nepotrebujú, a pri ďalšej bonboniére či ponožkách majú väčšinou pravdu. Možno potrebujú len to, aby sa ich niekto spýtal. Ukážky otázok a všetky podrobnosti nájdete na povedzmi.sk.
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku