Banská Bystrica sa koncom roka 2024 obohatila o jedinečnú atrakciu. Funkčný úkryt civilnej ochrany (CO) sa aj vďaka dobrovoľníkom premenil na múzeum so stálou expozíciou.
správy od nás budete mať ako prví.
Škola už nefunguje, úkryt pod ňou áno
Úkryt sme si pozreli na vlastné oči a prekvapilo nás viacero informácií o ňom. Stretnutie s predsedom občianskeho združenia (OZ) Ochranné stavby Tomášom Sliačanom prebiehalo vo večerných hodinách v priestoroch Základnej školy Magurská. Tá už niekoľko rokov neslúži na vzdelávanie žiakov, a tak dnes zvonku pôsobí opustene. V kombinácii so súmrakom preto dotvorila záhadnú atmosféru, ktorá nás čakala pri vstupe do úkrytu.

Aby sme sa k úkrytu dostali, museli sme prejsť okolo telocvične a zísť do podzemia. Po otvorení ťažkých ochranných dverí sme vošli do dvoch väčších miestností, ktoré podľa Tomáša slúžia pre ukrývajúcich sa. Ak by mesto vyhlásilo poplach, práve tu by sme sa skryli.
Väčšie miestnosti lemujú školské lavice a exponáty múzea. Desiatky rôznych ochranných masiek, zdravotníckych pomôcok, telekomunikačných prostriedkov či dozimetrov za roky svojho pôsobenia zhromaždilo OZ Ochranné stavby. Dobrovoľníci renovovali úkryt v spolupráci s mestom Banská Bystrica a dodnes pri jeho prevádzke fungujú ako tandem.
Akí ľudia by sa tu mohli skryť?
Jednu z prekvapivých informácií sme sa dozvedeli hneď na úvod – do úkrytu by sa v čase núdze zmestilo až 550 ľudí. Pri naplnení kapacity by tak jeden ukrývajúci sa získal osobný priestor o rozmeroch necelý jeden krát jeden meter. Ako ilustrácia tohto priestoru slúži stolička s ohraničením pri jednom zo stĺpov.

Akí ľudia by v úkryte našli ochranu? O ich umiestnení by podľa Tomáša rozhodovalo mesto: „Mesto vo svojej pôsobnosti má vypracovaný plán ukrytia obyvateľstva, čiže je to stanovené. V dnešnej dobe sa už skôr hľadí na evakuáciu ako na ukrytie,“ spresnil.
Ako dodal, úkryty boli v minulosti budované tak, aby poskytli ochranu len na nevyhnutný čas, do možnosti záchrany alebo evakuácie.

Ďalšia funkcia úkrytu nás prekvapila
Účelom úkrytu CO na Magurskej v Banskej Bystrici je nielen ochrana obyvateľov v prípade núdze. Ako sme zistili, expozícia slúži prevažne na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl. O tomto zameraní informuje aj mesto na svojom webe: „Počas prehliadky sa deti dozvedia, v akých krízových situáciách sa úkryty používajú, na čo ich vybavenie slúži, čo je nutné si do úkrytu priniesť a ako sa v ňom správať,“ uvádza.
Podľa Tomáša plánuje OZ Ochranné stavby v budúcnosti sprístupniť prehliadky úkrytu aj širšej verejnosti. Dobrovoľníci si takýto postup už raz vyskúšali, keď počas Dní mestskej kultúry 2026 otvorili brány úkrytu pre všetkých záujemcov. Nedávno tiež podnikli zaujímavý projekt, v rámci ktorého v ňom zorganizovali zasadnutie výboru mestskej časti a občianskej rady. Zatiaľ však ide o jediný úkryt svojho druhu na Slovensku, ktorý je funkčný a zároveň poskytuje priestory na prednášky pre žiakov.
Úkrytová batožina a ako dlho sa tu môžeme skrývať
V rámci prehliadok mesto spolu s dobrovoľníkmi informuje návštevníkov aj o tom, ako sa v podobných zariadeniach správať, čo si do nich priniesť a čo do nich rozhodne nepatrí. Pri tejto príležitosti sa spomína pojem úkrytová batožina. Ide o všetky predmety a potreby bežnej spotreby, ktoré si v prípade ukrývania sa vezme človek so sebou.

Do úkrytovej batožiny patria tieto predmety:
- voda a trvanlivé potraviny;
- doklady;
- lieky – voľne dostupné aj na lekársky predpis;
- odporúča sa priniesť si so sebou aj spoločenské hry a základné hygienické potreby.
Čo do úkrytu CO rozhodne nepatrí:
- zbrane a horľaviny;
- alkohol, cigarety, drogy;
- silne aromatické potraviny a potraviny podliehajúce skaze;
- domáce zvieratá.
Tomáš nám ďalej ozrejmil, že v prípade núdze je možné využiť úkryt najviac na päť dní, o čom rozhodujú parametre filtroventilácie:
Medzi ľuďmi je rozšírený mýtus, že úkryty sa stavali na dlhodobé prežitie alebo že by sa tu ľudia mohli skrývať týždne či mesiace, a to nie je pravda.
Podľa neho sa tieto miesta budovali len na bezprostredný čas po vypuknutí krízovej situácie. Ukrývali by sme sa v nich napríklad pri úniku nebezpečných chemických látok, havárii v jadrovej elektrárni či dokonca pri jadrovej vojne.
Spomínanú filtroventiláciu v úkryte zabezpečuje veľké filtroventilačné zariadenie. To už sme si prezreli a vyskúšali v miestnostiach určených pre technikov.
Ako sa dá vnútri dýchať
Z prednáškovej miestnosti a miestnosti pre ukrývajúcich sa sme sa cez ťažké dvere dostali do miestnosti s technológiou. Tu sa nachádza veľké filtroventilačné zariadenie, ktoré má na starosti vetranie a filtrovanie vzduchu. Ide o pomyselné „pľúca úkrytu“, ktoré slúžia nielen počas takzvanej bojovej prevádzky, teda keď sa úkryt využíva na svoj primárny účel, ale aj bežne na prevetrávanie.

V miestnosti sa nachádza niekoľko plechových potrubí a šesť filtrov s aktívnym uhlím. Práve to pohlcuje prípadné bojové alebo chemické látky z vonkajšieho vzduchu. Do úkrytu teda následne preniká len bezpečný filtrovaný vzduch. Jeho smer určuje množstvo klapiek, ktoré sa nachádzajú prakticky vo všetkých miestnostiach úkrytu.
Filtroventilačné zariadenie funguje v niekoľkých režimoch, jedným z nich je aj regenerácia. Tá by sa v úkryte využívala v prípade, že by nebolo možné čerpať dovnútra vonkajší filtrovaný vzduch. V takejto situácii ukrývajúci sa dýchajú len obehový vzduch, ktorý sa obohacuje o kyslík pomocou kyslíkových fliaš.

Od kyslíkových fliaš sme sa pomaly presunuli k núdzovému východu. Ako sme sa dozvedeli, nad úrovňou dlhšej podzemnej chodby sa končí priestor telocvične nad nami a nahrádza ho zemina.
Chodba vedúca k východu sa na konci zahýba doprava a za rohom sme už videli zabezpečené dvere núdzového východu. Ten vedie do iných priestorov ako vstup a pre ukrývajúcich sa by slúžil aj v prípade zavalenia hlavného vchodu.
Kuriozity zvnútra: Ako by sme používali toaletu?
Na záver našej exkurzie sa oplatí spomenúť niekoľko „čerešničiek“. Celý priestor úkrytu je chránený 70 centimetrov hrubým obvodovým múrom so stropnicou zo železobetónu. Takýto hrubý a neprenikavý materiál chráni ukrývajúcich sa pred prienikom nebezpečných látok dovnútra.
Keďže v úkryte sa nachádza ťažká technika, prirodzene sa naskytá otázka, ako ju tam pri budovaní dostali. Odpoveď nás prekvapila – techniku totiž neprepravovali cez dvere, ale cez strop ešte predtým, ako ho zastrešili budovou školy. Dieselagregáty alebo časti filtroventilačných zariadení sa štandardne vkladajú do podobných úkrytov zvrchu pomocou žeriava.

Ako sme spomenuli, v úkryte je možné pobudnúť najviac po dobu piatich dní. Uviedli sme, že vodu a jedlo si treba priniesť so sebou a že o prísun čerstvého vzduchu sa zas postará filtroventilačné zariadenie. Ako by sme však vykonávali bežné potreby?
V rámci prehliadky sme mali možnosť nahliadnuť na bojové toalety. Ich výzor zrejme mnohým z nás pripomenie klasické latríny alebo suché záchody, ktoré sa niekedy používajú pri chatách a rodinných domoch. Na rozdiel od bežného použitia, toalety v úkryte sú umiestnené tak, že vedľa seba môže naraz sedieť a vykonávať potrebu niekoľko ľudí. Dobrou správou pre ukrývajúcich sa je, že miestnosti sú rozdelené aspoň podľa pohlavia, teda osobitne pre mužov a osobitne pre ženy.

Dá sa predpokladať, že pri používaní úkrytu v bojovej prevádzke by sme si po niekoľkých hodinách chceli odpočinúť. Tí, ktorí by v úkryte chceli spať, by si museli ľahnúť na zem v niektorej z miestností pre ukrývajúcich sa. Stále pritom treba brať ohľad na vymedzenie osobného priestoru, teda približne na jeden krát jeden meter na jedného človeka. Ak by sa k sebe na zem naukladali štyria spiaci, zaplnili by tak priestor o rozmere dva krát dva metre, čo by im počas spánku muselo stačiť. Ako však dodal Tomáš, vo vypätej situácii by zrejme málokto z nás vôbec pomyslel na spánok.
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok
Ničivý výbuch zmenil luxusný hotel na dom hrôzy. Je tam vraj brána do pekla, ubytujete sa v ňom aj dnes













Nahlásiť chybu v článku