Na slovenských pumpách aktuálne zažívame extrémne ceny palív a Slováci platia v posledných dňoch za liter nafty už viac ako 2 eurá. Vláda včera predstavila opatrenia, ktoré by mali pomôcť, no ceny palív mení len jedno z nich a aj to len veľmi nevýrazne, ak vôbec. O tom, čo vlastne znamená zastropovanie marží čerpacích staníc, sme sa porozprávali s analytikom XTB Ondrejom Gregušom.
správy od nás budete mať ako prví.
Po dlhých týždňoch nečinnosti vládneho kabinetu včera premiér predstavil opatrenia vlády. Premiér na začiatku tlačovej konferencie zdôraznil, že Slovensko je, čo sa pohonných hmôt týka, medzi lacnejšími krajinami a cieľom vlády je zostať s cenami v prvej polovici krajín. Slováci však od opatrení čakali zrejme viac. Ceny na pumpách môže ovplyvniť len zastropovanie maloobchodných marží pri motorových palivách.
Táto marža bude od 1. októbra limitovaná na 0,10 eura na liter. „Oznamujem, že od 1. októbra ideme limitovať maloobchodnú maržu – bude stanovená maximálna maloobchodná marža pri predaji pohonných látok vo výške desať centov (na liter). My na Slovensku nevieme zaviesť už osobitný odvod pre rafinérie, lebo ho už máme,“ vysvetlil premiér.
Čo tvorí cenu pohonných hmôt?
Poznamenal, že limit na maržu neznamená, že sa zastaví rast cien, ak pôjde hore cena komodity. „Ak máme dnes jeden barel za 100 USD, k tomu si ešte pýtajú 20, 30 USD ako prémiu. Ak cena pôjde ďalej hore, tak toto je nejaká brzda, že sa budú správať predajcovia (palív) veľmi slušne,“ podčiarkol.
Čo však toto vládne opatrenie vlastne znamená a koľko Slováci vďaka nemu reálne ušetria? To dnes presne nevie nikto, no bližšie sme sa na toto opatrenie pozreli s analytikom XTB Ondrejom Gregušom. Ako nám vysvetlil, výslednú cenu určuje viacero faktorov či marží.
„Výslednú cenu, ktorú vidíme na čerpacích staniciach, ovplyvňuje viacero faktorov. V prvom rade je to cena jednotlivých pohonných hmôt, ďalej sú to náklady na zásobovanie, náklady na dopravu a potom sú to, samozrejme, náklady samotnej čerpacej stanice na zamestnancov a tak ďalej. Následne sú tam aj marže. Ide o rafinérske marže, marže dopravcov a potom aj marže samotných čerpacích staníc,“ vysvetľuje analytik.
Ceny ovplyvňuje aj DPH a spotrebná daň. „Vláda tieto marže (čerpacích staníc) zastropovala, to znamená, že jednotlivé čerpacie stanice nebudú môcť mať vyššiu maržu, ako je 10 centov na liter paliva.“
To, či uvidíme nejaký pokles cien, závisí podľa Greguša od toho, aké majú jednotlivé čerpačky marže teraz. Situácia je o to komplikovanejšia, že marže sa líšia od čerpacej stanice k čerpacej stanici, pokojne aj pod rovnakou spoločnosťou. Čerpacia stanica Shell v Bratislave môže mať úplne inú maržu, než benzínka rovnakej spoločnosti v obci na strednom Slovensku.
Cena klesne minimálne, ak vôbec
„Keď si uvedieme príklad, ak mala doteraz čerpacia stanica maržu 8 centov, tak ju to nijak neovplyvní a nebude meniť cenu. Pokiaľ mala maržu 15 centov, tak ak by sa celé toto opatrenie prenieslo na spotrebiteľa, ten by teoreticky mohol tankovať o 5 centov lacnejšie, ale to nám nikto nezaručí, pretože samotná marža tvorí iba malú časť z celkovej sumy na danej čerpacej stanici,“ vysvetlil analytik. Dodal, že pokiaľ budú rásť ostatné vstupy, tak môžeme vidieť rast cien aj naďalej.
Ľudia teda v tom lepšom prípade ušetria maximálne pár centov na liter paliva, v tom horšom neušetria vôbec nič. „Je to riešenie, ktoré ani tak moc nespôsobí, že budeme tankovať lacnejšie, skôr je to akási brzda alebo ochrana voči tomu, aby čerpacie stanice neboli nadmerne ziskové počas toho, ako ľudia budú tankovať za veľké peniaze.“
V ohrození ale môžu byť menšie alebo pohraničné čerpacie stanice. „Rovnaký maximálny limit marže môže viac zasiahnuť menšie stanice s nižším objemom predaja a vyššími nákladmi na liter. Tie majú menší priestor na pokrytie fixných nákladov, preto sa im môže zhoršiť rentabilita prevádzky,“ uzavrel Greguš.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku