Doktorka Plybon o dlhovekosti: V zdraví sa môžeme dožiť 100 rokov, starnutie vieme ľahko spomaliť

Dlhovekosť je v súčasnosti obrovskou témou. Dalo by sa povedať, že žijeme v ére honby za nesmrteľnosťou. Ako sa dožiť 100+ rokov v zdraví, zaujíma milióny ľudí po celom svete. Sú toho plné knihy, médiá aj sociálne siete, ktoré nám ponúkajú rôzne rady a tipy. Mnohé z nich však nemusia mať žiadny účinok a sú skôr len marketingovým ťahom. Preto sme sa o tejto téme rozprávali so slovenskou doktorkou Sandrou Plybon, ktorá sa dlhovekosťou zaoberá vo svojej odbornej praxi. 

Doktorka Sandra Plybon je certifikovanou odborníčkou na menopauzu a funkčnú medicínu. Aktuálne pôsobí vo Fort Collins v Colorade v USA.

Osobná skúsenosť s autoimunitným ochorením ju inšpirovala k tomu, aby sa vo svojej práci posunula za hranice tradičnej rodinnej medicíny. Po desiatich rokoch praxe začala hľadať odpovede nad rámec štandardného prístupu založeného na predpisovaní liekov a objavila transformačnú silu funkčnej medicíny, ako aj zásadný vplyv stravy, zdravia črevného mikrobiómu, zápalu a životného štýlu na celkovú pohodu a zdravie.

„Cieľom modernej longevity medicíny nie je len predĺžiť život o pár rokov navyše na lôžku, ale predĺžiť obdobie, keď sme sebestační, mobilní a kognitívne v poriadku,“ povedala v rozhovore doktorka Sandra Plybon, ktorá sa zaoberá dlhovekosťou.

Dá sa proces starnutia skutočne spomaliť? Ak áno, ako?

Áno, dá,  ale je dôležité rozlišovať medzi chronologickým vekom a biologickým vekom (v akom stave sú naše bunky, cievy, mitochondrie).

Starnutie totiž nie je jeden proces, ale súbor viacerých biologických procesov – skracovanie telomér, mitochondriálna dysfunkcia, chronický zápal („inflammaging“), strata schopnosti opravovať DNA, hormonálne zmeny. Na väčšinu z nich vieme reálne vplývať. A to, či už pohybom, spánkom, stravou, stres manažmentom a medicínou (hormonálna terapia, lieky ako metformín alebo rapamycín v off-label použití, peptidy).

Spomalenie starnutia nie je sci-fi, je to dôsledok toho, ako dobre sa staráme o svoje telo každý deň.

Veľa sa hovorí o tom, že dlhovekosť nám vie „zabezpečiť“ niekoľko pilierov: prirodzený pohyb, zmysel života, zvládanie stresu, jesť len do 80 % sýtosti, konzumovať prevažne rastlinnú stravu, život v komunite a silné rodinné väzby. Skutočne to funguje?

Väčšina z toho má solídnu vedeckú oporu, sú to základné piliere metabolického a hormonálneho zdravia. Prirodzený pohyb znižuje inzulínovú rezistenciu, podporuje svalovú hmotu, ktorá je najlepším ukazovateľom dlhovekosti, akým disponujeme. Zmysel života zas znižuje chronický stres a hladiny kortizolu, čo priamo ovplyvňuje imunitu aj riziko kardiovaskulárnych ochorení. Dôležité je aj zvládanie stresu, pretože chronicky vysoký kortizol urýchľuje starnutie na bunkovej úrovni.

Prospešné je aj jesť do 80 % sýtosti, pretože mierna kalorická reštrikcia je jedna z mála intervencií, ktorá v štúdiách na zvieratách opakovane predĺžila život. Pri konzumácii prevažne rastlinnej stravy by som však bola opatrnejšia s tým slovom „prevažne“. Dôležitá je totiž kvalita bielkovín, dostatok vlákniny a mikroživín, nie dogma rastlinné = zdravé.

No a čo sa týka komunity a rodinných väzieb, tak sociálna izolácia je podľa výskumov rizikový faktor porovnateľný s fajčením. Takže áno, fungujú. Nie ako zázrak, ale ako súčet dobrých rozhodnutí, ktoré sa opakujú roky.

Ak by ste mali poradiť ľuďom pár tipov, zmien, ktoré môžu aplikovať už dnes, aby žili dlhšie a hlavne zdravšie, ktoré by to boli?