Čína oznámila v nedeľu odloženie plánovanej ambicióznej lunárnej misie Čchang-e 7, ktorej cieľom je skúmať Mesiac a hľadať na ňom okrem iného zamrznutú vodu. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Štart vesmírnej lode z kozmodrómu Wen-čchang na juhočínskom ostrove Chaj-nan sa očakával v nadchádzajúcich dňoch. Čínska vesmírna agentúra však v nedeľňajšom krátkom vyhlásení uviedla, že misia nespĺňa podmienky na štart a nemôže sa tak uskutočniť počas plánovaného časového obdobia v tomto roku. Rozhodnutie prijali po „komplexnom posúdení“ so zreteľom na „absolútny úspech misie“, dodala bez bližších detailov.
Očakávajú od nej prelomové výsledky
Siedma misia čínskeho programu výskumu Mesiaca je podľa štátnych médií zameraná na dosiahnutie „prelomových výsledkov v kľúčových technológiách“. Preskúmať má trvalo zatienené krátery, ako aj prostredie a zdroje v oblasti mesačného južného pólu. Program Čchang-e je pomenovaný po čínskej bohyni Mesiaca. Sonda Čchang-e 6 sa vrátila na Zem v roku 2024 s celosvetovo prvými vzorkami hornín z odvrátenej strany Mesiaca.
O čo sa snažia
Prieskum Mesiaca sa dostáva do svojej najfascinujúcejšej fázy, informoval portál The Planetary Society. Čína pripravuje svoju doteraz najzložitejšiu a najdômyselnejšiu robotickú misiu s názvom Čchang-e 7. Jej hlavným cieľom je preskúmať južný pól Mesiaca — strategicky mimoriadne významnú oblasť, kde sa podľa vedcov ukrývajú zásoby vodného ľadu.
Južný pól Mesiaca ukrýva krátery, do ktorých slnečné svetlo nepreniklo možno až miliardy rokov. Tieto trvalo zatienené miesta patria k najchladnejším v celej Slnečnej sústave. Práve v nich by sa okrem ľadu mohli nachádzať aj ďalšie prchavé látky. Objav vody na Mesiaci má kľúčový význam pre budúcnosť astronautiky. Voda by totiž mohla slúžiť nielen ako zdroj pre posádku, ale aj na výrobu vodíkového paliva. Tým by sa položil základ pre dlhodobú a udržateľnú prítomnosť človeka na našom najbližšom nebeskom susedovi.
Medzinárodná spolupráca na vedeckom vybavení
Architektúra celej misie je mimoriadne komplexná. Skladá sa až zo štyroch hlavných častí: orbitálnej sondy, pristávacieho modulu, lunárneho vozidla (rovera) a unikátneho skákajúceho modulu. Komunikáciu so Zemou bude zabezpečovať reléový satelit Čchüe-čchiao 2, ktorý už v súčasnosti krúži po obežnej dráhe Mesiaca.
Na palube všetkých modulov sa nachádza celkovo 18 vedeckých prístrojov. Viaceré z nich vznikli vďaka medzinárodnej spolupráci. Orbitálna sonda je vybavená radarmi, kamerami a spektrometrami, na ktorých vývoji sa podieľali aj odborníci z Egypta, Bahrajnu či Švajčiarska. Pristávací modul nesie okrem iného seizmograf na meranie otrasov Mesiaca a prístroje z Talianska, Ruska či Havaja.
Závislé od Slnka
Jedným z hlavných ťahúňov výskumu bude rover vychádzajúci z úspešnej koncepcie vozidiel Ju-tchu. Jeho úlohou bude mapovať povrch a pomocou špeciálneho radaru hľadať podzemný ľad. Keďže sa bude pohybovať v oblasti, kde je Slnko veľmi nízko nad obzorom, rover musí neustále sledovať svetelné podmienky, aby mal dostatok energie zo svojich solárnych panelov.
Najväčšiu pozornosť však púta skákajúci modul, označovaný ako „hopper“. Ide o malé lietajúce zariadenie s nohami, ktoré dokáže vykonávať krátke prelety. Je navrhnuté tak, aby dokázalo pristáť priamo na dne tmavých a chladných kráterov. Po pristátí sa pomocou nôh presunie mimo oblasť ovplyvnenú pristávacími reaktívnymi motormi, pomocou vrtu odoberie vzorky a analyzuje ich na prítomnosť vody či metánu. Následne sa musí vrátiť späť na slnečné svetlo, aby dobil svoje batérie. Po marsovskej helikoptére Ingenuity sa tak môže stať len druhým strojom, ktorý vykoná samostatný let na inom nebeskom telese, a vôbec prvým kráčajúcim zariadením mimo Zeme.
Chcú vybudovať stálu výskumnú stanicu
Misia Čchang-e 7 predstavuje štvrtú fázu čínskeho lunárneho programu. Nadväzuje na predchádzajúce úspešné misie, ktoré priniesli vzorky z privrátenej aj odvrátenej strany Mesiaca. Spolu s plánovanou misiou Čchang-e 8 v roku 2029 položí základy pre vybudovanie stálej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice. Čína sa navyše pri tejto misii pokúsi o extrémne presné pristátie s odchýlkou do 100 metrov, čo bude kľúčová schopnosť pre všetky nasledujúce pilotované aj nepilotované výpravy do vesmíru.
Nahlásiť chybu v článku