Tvora, ktorého vedci spozorovali v oceáne v hĺbke 50 metrov, sa v tomto regióne podarilo natočiť vôbec po prvý raz. O to väčšie bolo ich nadšenie, keď si všimli, že okrem Rossia moelleri sú na mieste aj vajíčka.
správy od nás budete mať ako prví.
Národný park Severovýchodné Grónsko je najväčším národným parkom na svete. Rozlieha sa na ploche zhruba 972-tisíc kilometrov štvorcových. Zároveň patrí medzi najmenej preskúmané morské oblasti Arktídy.
Vedcom sa tu nedávno podarilo natočiť v regióne historicky prvé zábery tvora známeho ako Rossia moelleri. Ako informoval IFL Science, výsledky výskumu publikovali v odbornom časopise Polar Biology.
V oceáne v hĺbke 50 metrov vedci natočili prvý takýto záber v dejinách
Ako vo vyhlásení uviedla vedkyňa Paige Maroniová, tvora aj jeho vajíčka tím zaznamenal v hĺbke 50 metrov vo vode s teplotou približne –1,6 stupňa Celzia, čo podľa nej zdôrazňuje odolnosť morského života v jednom z najextrémnejších prostredí na našej planéte.
Rossia moelleri je druhom malého morského hlavonožca. Ide o drobné živočíchy obývajúce chladné morské vody, ktoré väčšinu života trávia na morskom dne. Svojím vzhľadom dokážu očariť aj ľudí, ktorí morské tvory nemajú príliš v láske. Komu by predsa nezmäklo srdce pri pohľade na drobné, zavalité stvorenia, ktoré sa rady zahrabávajú do piesku na morskom dne?
Tvor pôsobí na prvý pohľad očarujúco, no jeho vzhľad môže klamať. V skutočnosti ide o dôležitého predátora, ktorého nájdete uprostred potravinového reťazca. Tvorí významnú spojnicu medzi pelagickými (voda medzi hladinou a dnom) a bentickými (morské alebo riečne dno) ekosystémami.
Tvor žije krátko, je citlivý na zmeny, musíme sa mu venovať
Je pritom známy svojou krátkou dĺžkou života. Celé populácie Rossia moelleri sa tak rýchlo obmieňajú, čo znamená, že sú mimoriadne citlivými na akékoľvek zmeny environmentálnych podmienok. Aj preto sa výskumníci snažia čo najlepšie pochopiť, kde žijú, ako sa správajú a akú úlohu zohrávajú.
„Získavanie poznatkov o biodiverzite v tomto regióne je kľúčové pre pochopenie fungovania ekosystému a jeho odolnosti voči zrýchľujúcim sa klimatickým zmenám,“ hovorí Maroniová. „Táto štúdia poskytuje nový a cenný základ na sledovanie ekologických zmien v rýchlo sa otepľujúcej Arktíde.“
Ak chcú vedci získať nové poznatky o ekosystémoch, spravidla za nimi musia vyraziť do terénu. Pri prieskume bežnej fauny na Slovensku ide o relatívne ľahkú úlohu. Ak sa však snažíte skúmať tvory, ktorým vyhovujú teploty pod bodom mrazu v odľahlých arktických vodách, rýchlo zistíte, že výskum sa oveľa ľahšie opisuje, než realizuje.
Nemožno účinne chrániť niečo, o čom ani nevieme, že existuje
Svedčí o tom fakt, že výskumníci sa pre nové poznatky museli plaviť na palube lode Secret Atlas Micro Cruise Expedition a počas expedície Polar BLAST nasadiť diaľkovo ovládané podmorské vozidlo (ROV). Ľadové vody mohli preskúmať bez toho, aby ich museli sami fyzicky navštíviť.
View this post on Instagram
Do celej rovnice navyše vstupuje aj dôležitá otázka o ochrane prírody, a existuje dobrý dôvod, prečo ju spomíname. Podobné expedície sú do dnešného dňa predmetom diskusií. Vedci aj ochranári zvažujú, či prínosy ekoturizmu prevažujú nad možnými negatívnymi vplyvmi na citlivé polárne ekosystémy. Paige Maroniová je však presvedčená, že tento prístup pomáha zapĺňať medzery v našich poznatkoch o oceánoch. Argumentuje tým, že nemožno účinne chrániť niečo, o čom ani nevieme, že existuje.
„Naše výsledky ukazujú, že veda s minimálnym vplyvom na životné prostredie a expedičný ekoturizmus môžu pomôcť vyplniť veľké medzery v poznaní biodiverzity odľahlých polárnych oblastí,“ hovorí Maroniová. Na záver dodáva: „V slabo preskúmaných polárnych ekosystémoch môže aj jediné overené pozorovanie poskytnúť dôležitý pohľad na rozšírenie druhov, ich reprodukciu a odolnosť voči klimatickým zmenám.“
Nahlásiť chybu v článku