Nafta zdražuje a dôsledky môžu čoskoro pocítiť nielen firmy, ale aj bežní ľudia. Rozhodnutie Ruska zastaviť vývoz tejto strategickej komodity vyvolalo obavy na svetových trhoch a ceny začali okamžite rásť.
Rozhodnutie ruskej vlády zastaviť pre nedostatok palív na domácom trhu vývoz nafty sa odrazil na globálnych energetických trhoch. Krok Moskvy totiž znamená ešte väčší nedostatok tohto paliva vo svete. To viedlo k rastu jeho cien, a to aj na trhoch, ktoré už naftu z Ruska nedovážajú. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rusko obmedzilo vývoz, ceny nafty reagovali rastom
Nafta sa na celosvetovej spotrebe ropy podieľa najväčšou mierou. Vzhľadom na jej široké využitie môže tak zvýšenie jej cien viesť k dominovému efektu v globálnej ekonomike. Nafta je využívaná v priemysle, poľnohospodárstve, v nákladnej doprave aj na produkciu elektrickej energie.
Dodávky nafty na svetové trhy sú pritom obmedzené už niekoľko rokov. Dôvodom je vysoký postpandemický dopyt a zníženie produkcie v dôsledku zatvárania rafinérií v západných krajinách. Ďalšiu redukciu dodávok spôsobila vojna na Blízkom východe, ktorá sa začala po útoku USA a Izraela na Irán koncom februára.
Rusko je po USA druhým najväčším vývozcom nafty na svete, takže odstavenie rafinérií v dôsledku ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru môže výrazne ovplyvniť globálne dodávky paliva. Už pred oznámením zákazu v stredu 8. júla sa jej export pre dronové útoky Ukrajincov postupne znižoval. V období od 1. do 10. júla klesol vývoz ruskej nafty oproti objemu exportu v júni približne o 40 % a v porovnaní s priemerným exportom vlani o vyše 70 %.
Napätie na Blízkom východe situáciu ešte zhoršuje
K zvýšenému tlaku na svetové dodávky nafty prispela v týchto dňoch aj najnovšia vlna amerických útokov na Irán. K tým došlo iba pár hodín po oznámení Moskvy, že minimálne do konca júla zastavuje vývoz nafty. Opätovné útoky Američanov na Irán vyvolali nové obavy o dodávky paliva cez Hormuzský prieliv.
Navyše, podľa údajov amerického ministerstva energetiky klesli zásoby nafty v USA za týždeň do 3. júla o vyše 4,5 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) na 97,8 milióna barelov. Zásoby sú tak 6 % pod päťročným priemerom. Spojené štáty a Európa už naftu z Ruska pre vojnu na Ukrajine nedovážajú, napriek tomu zastavenie ruského vývozu poslalo ceny paliva nahor aj na týchto trhoch. Futures kontrakty na naftu s nízkym obsahom síry v USA vzrástli v stredu o 11 % na 154 USD (134,73 eura) za barel.
V porovnaní so stredajšou cenou americkej ľahkej ropy WTI to predstavuje prémiu na úrovni zhruba 80 USD. Cena sa zvýšila aj v Európe, pričom prémia v prípade futures kontraktov na naftu s nízkym obsahom síry zaznamenala oproti cene ropy Brent takmer 61 USD na barel. To predstavuje historické maximum.
Európa môže čeliť ešte väčšiemu tlaku na dodávky
Výpadok ruského exportu znamená, že pravidelní odberatelia ruskej nafty, ako Turecko a Brazília, vstúpia do súboja o naftu z USA, ktorú doteraz odoberali európske a ďalšie štáty. To sa môže negatívne odraziť na zásobovaní sektora energetiky a poľnohospodárstva, a to pre farmárov v citlivom období žatvy na severnej pologuli a blížiacej sa jarnej sejby na južnej pologuli.
„USA sa po uzatvorení Hormuzského prielivu stali hlavným dodávateľom nafty pre Britániu a Európsku úniu. Avšak každý barel, ktorý je presmerovaný do krajín Latinskej Ameriky, stráca Európa,“ povedal Qilin Tam, analytik z FGE NexantECA. „Toto sa pritom deje v situácii, keď zásoby nafty v USA a ropnom uzle ARA (Amsterdam – Rotterdam – Antverpy) sú už teraz výrazne pod historickým priemerom pre toto obdobie roka,“ dodal.
Zároveň upozornil, že opätovný rast napätia na Blízkom východe môže zmeniť nedávne rozhodnutie Číny uvoľniť obmedzenia na vývoz palív. To by znamenalo zvýšenie tlaku na dodávky nafty aj zo strany ázijských štátov.
Nahlásiť chybu v článku