Svet aktuálne rieši nenápadnú výletnú loď MV Hondius, plaviacu sa pod holandskou vlajkou, na ktorej sa rozšíril nebezpečný hantavírus. My sme sa preto opýtali Adriany Mečochovej, vedúcej Odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR, čo tento incident znamená pre Slovensko, či sa máme čoho báť a čo hantavírus vlastne je.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ešte v nedeľu (3. mája) oznámila, že na výletnej lodi v Atlantickom oceáne zomreli traja ľudia. Najnovšie informácie pritom hovoria o piatich nakazených hantavírusom a ďalšie tri osoby majú podozrenie na nákazu. WHO však upokojuje situáciu a podľa zástupcov organizácie nejde o začiatok novej epidémie.
Viacerí z lode vystúpili
Loď s približne 150 pasažiermi a členmi posádky vyplávala z južnej Argentíny na Kapverdské ostrovy. Po ceste sa zastavila na viacerých izolovaných ostrovoch vrátane Svätej Heleny, kde vystúpili cestujúci z 12 štátov po prvom úmrtí na palube. Loď následne kotvila pri Kapverdoch, kde cestujúcim úrady nepovolili vylodiť sa. Aktuálne loď smeruje na Kanárske ostrovy.
Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus potvrdil, že na lodi sa šíril kmeň vírusu Andes. Ide o jediný známy hantavírus, pri ktorom bol preukázaný prenos z človeka na človeka. „Druh hantavírusu, o ktorý ide v tomto prípade, je vírus Andes, ktorý sa vyskytuje v Latinskej Amerike. Vzhľadom na inkubačnú lehotu vírusu Andes, ktorá je až šesť týždňov, je pravdepodobné, že sa vyskytnú ďalšie prípady,“ ozrejmil.
„Veríme, že pôjde o obmedzené šírenie, ak sa zavedú opatrenia v oblasti verejného zdravia a všetky krajiny preukážu solidaritu,“ povedal novinárom riaditeľ oddelenia pre núdzové varovania a reakcie WHO Abdí Rahman Mahamúd. Tedros uviedol, že Argentína pošle 2500 diagnostických súprav do laboratórií v piatich krajinách.
Zdroj nákazy zostáva nejasný
Odborníci zatiaľ nevedia presne určiť, kde sa vírus na loď dostal. Argentínske úrady sa domnievajú, že nákazu mohol na palubu zavliecť holandský pár, ktorý pred plavbou cestoval po Argentíne, Čile a Uruguaji.
Podľa informácií denníka New York Post mohlo dôjsť k nákaze počas pozorovania vtákov v oblasti Ushuaia. Na lodi sa údajne objavil kmeň vírusu Andes, ktorý je mimoriadne nebezpečný tým, že sa môže prenášať aj z človeka na človeka. Inkubačná doba hantavírusu môže trvať jeden až osem týždňov, čo epidemiológom výrazne komplikuje dohľadávanie pôvodu nákazy aj všetkých potenciálne infikovaných osôb.
Čo je hantavírus?
Na lodi sa podľa dostupných informácií nenachádza žiadny Slovák. Medzi najčastejšie uvádzané národnosti patria občania Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Španielska, Nemecka a Holandska, zatiaľ čo posádku tvorili najmä pracovníci z Filipín a viacerých európskych krajín. Presný kompletný zoznam národností nebol oficiálne zverejnený.
Hantavírus môže spôsobiť horúčku a závažné respiračné ochorenie. Infekcia sa najčastejšie prenáša vdýchnutím kontaminovaného prachu, výnimočne aj uhryznutím. Výskyt nákazy na lodi je podľa WHO nezvyčajný. Prevádzkovateľ lode odmietol tvrdenie, že by sa na palube nachádzali potkany.
My sme sa s otázkami obrátili na epidemiologičku PhDr. Mgr. Adrianu Mečochovú, MPH, ktorá nám v rozhovore prezradila viac o tomto víruse a o tom, čo jeho šírenie na lodi znamená pre ľudí.
Vysvetlili by ste prosím, prečo nie je žiadny dôvod na paniku a obavy?
Na základe súčasných poznatkov zostáva riziko pre bežnú populáciu v Európe veľmi nízke a neočakáva sa rozsiahly prenos. Vzhľadom na povahu potrebného blízkeho kontaktu a opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií, ktoré sú zavedené na palube postihnutej lode, je predpoklad, že ďalší prenos zostane obmedzený. Na palube lode sú už zavedené opatrenia na zníženie rizika šírenia infekcie medzi cestujúcimi a posádkou.
Svetová zdravotnícka organizácia a Európske centrum pre prevenciu ochorení v spolupráci s členskými krajinami venujú situácii maximálnu pozornosť a prijímajú opatrenia na riešenie situácie s dôrazom na ochranu verejného zdravia. Podľa oficiálnych informácií z výstražného systému EWRS medzi pasažiermi a posádkou spomínanej lode neboli občania Slovenska.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že riziko pre svetovú populáciu zostáva nízke. V Európe zatiaľ prenos hantavírusom medzi ľuďmi nebol zaznamenaný. Je však možné, že sa postupne rozšíri medzi ľudí a budú vznikať nejaké epicentrá nákazy?
Pôvodcom nákazy, ktorý bol identifikovaný u chorých, je andský vírus (Andes virus), ktorý sa nachádza v Južnej Amerike a je v súčasnosti jediný známy hantavírus, u ktorého bol zdokumentovaný obmedzený prenos z človeka na človeka v prípade blízkych a dlhodobých kontaktov.
Vírus sa neprenáša ľahko, takže je nepravdepodobné, že by spôsobil veľa prípadov alebo rozsiahle epidémie v komunite, najmä ak sa uplatnia opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcie. Podľa súčasných vedomostí hlodavce žijúce v Európe tento typ hantavírusu neprenášajú.
Mali sme na Slovensku za posledné roky nejaké prípady nákazy hantavírusom?
Na Slovensku sa hantavírusové infekcie najčastejšie prejavujú ako miernejšia forma hemoragickej horúčky s renálnym syndrómom. Toto ochorenie je spôsobené vírusom Puumala, ktorý patrí medzi najčastejších pôvodcov hantavírusových infekcií v strednej a severnej Európe. V SR je ročne hlásených približne 100 prípadov ochorení na hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom.
Aké opatrenia je potrebné dodržiavať, ak sa už tento vírus predsa vyskytne napríklad v rodine?
Prvé príznaky ochorenia sú nešpecifické, pripomínajú chrípku a neskôr sa môžu objaviť ťažkosti s dýchaním. Preventívne opatrenia sú zamerané na odčlenenie chorého, dôsledné dodržiavanie hygieny rúk, dodržiavanie respiračnej etikety a ochranu dýchacích ciest.
Pri návšteve lekára je potrebné informovať ho o cestovateľskej anamnéze. Ak by sa u chorého potvrdilo ochorenie vyvolané hantavírusom, je potrebné postupovať podľa odporúčaní regionálneho úradu verejného zdravotníctva a lekára.
Kde sa ním môžeme nakaziť?
V podmienkach našej krajiny sa môže človek nakaziť predovšetkým na miestach, kde sa nachádzajú hlodavce alebo ich výkaly. Prevencia hantavírusovej infekcie v domácom prostredí je založená predovšetkým na kontrole hlodavcov (najmä myší a potkanov), ktoré sú hlavnými prenášačmi tohto ochorenia.
Hlodavce vylučujú vírus močom, stolicou a slinami. Človek sa nakazí kontaktom s uvedenými sekrétmi alebo inhaláciou aerosólu kontaminovaného výlučkami hlodavcov. Menej často dôjde k nákaze pohryzením. Vstupnou bránou sú najčastejšie dýchacie cesty. Ochoreniu možno predchádzať vyhýbaním sa kontaktu s hlodavcami a prostrediu, ktoré môže byť kontaminované výlučkami hlodavcov.
Tiež dodržiavaním hygieny (umývanie rúk pred jedlom, vyhýbanie sa pitiu vody z lesných studničiek, ochrana potravín v prírode), zabezpečením chát, stanov, obydlí a skladov potravín pred vniknutím hlodavcov. Zabezpečením ochrany jedla, ktoré si nosia ľudia na výlety, jedla pre lesných, poľnohospodárskych a stavebných pracovníkov v teréne, pre táboriacich rekreantov. Dôležité je tiež vykonávanie deratizácie v prístavoch a na lodiach, aby bol prerušený import potkanov ako aj zdravotná výchova v letných táboroch.
Ako sa chrániť:
- zabrániť kontaktu s infikovanými hlodavcami.
- je potrebné udržiavať svoj domov a pracovisko bez hlodavcov.
- pri mokrom čistení/dezinfikovaní priestorov, kde sa môžu nachádzať výkaly hlodavcov, je potrebné používať ochrannú masku a rukavice.
- nevdychovať prach v priestoroch, kde sa vyskytujú hlodavce – povrchy je potrebné vyčistiť dezinfekčným prostriedkom.
- potraviny uchovávať v tesne uzavretých nádobách (bezpečné skladovanie potravín).
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku