Nedávno sme vám priniesli pohľad na každodenný život v Rusku – od záberov z väčších miest až po vidiek. Priblížili sme aj perspektívu Rusa, ktorý krajinu opustil a opísal fungovanie propagandy, či rozhovor s Jakuťankou žijúcou na Sibíri, v jednej z najchladnejších oblastí sveta.
Naprieč týmito výpoveďami sa opakovane objavuje jedno tvrdenie: Moskva nie je Rusko. Mnohí obyvatelia krajiny totiž vnímajú hlavné mesto ako do veľkej miery izolovanú entitu, ktorá je ekonomicky, kultúrne aj životnou úrovňou výrazne odlišná od zvyšku štátu.
Podobný kontrast je blízky aj slovenskému prostrediu. Vzťah medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska je ako jin a jang. Sú to dve prepojené, no výrazne odlišné reality.
Práve preto sa Ruska Julia a jej priateľ Matt, ktorí nás už skôr zaviedli do interiérov bytov v inom meste, tentoraz vydali priamo do Moskvy s cieľom ukázať, ako sa život v metropole líši.
Sankcie mali dať do pohybu stavebný boom
Ich prehliadka sa začína pri stanici metra ZIL, v oblasti, ktorá bola kedysi významným priemyselným centrom. Dnes ide o rýchlo sa meniacu mestskú zónu, ktorá prešla rozsiahlym procesom obnovy a regenerácie. Výstavba tu stále pokračuje a lokalita sa postupne mení na modernú štvrť s kompletnou občianskou vybavenosťou.
Matt priznáva, že ho dynamika tejto premeny fascinuje: „Je to, akoby tu vyrastalo úplne nové susedstvo. Sú tu obchody, kaviarne, pilates štúdiá aj zubné kliniky.“
Kontrast medzi novou a staršou časťou mesta prirovnáva k atmosfére poľského mesta Gdansk, kde sa historické prostredie prelína s modernou architektúrou.
Julia dopĺňa, že stavebný ruch je v Moskve momentálne všadeprítomný. Podľa Matta ide o širší trend, ktorý možno pozorovať aj v iných častiach Ruska. Vníma množstvo developerských projektov, intenzívnu výstavbu a vznik nových mestských zón. Naznačuje aj možnú príčinu tohto vývoja: sankcie podľa neho prispeli k tomu, že sa investície vo väčšej miere presmerovali do vnútorného rozvoja krajiny.
Matt opakuje známy výrok, ktorý ste už určite tiež počuli: „Hovorí sa, že Moskva nie je Rusko. To je neuveriteľne pravdivé. Všetko tu funguje na úplne inej úrovni a pocítite to okamžite po príchode.“
Ekonomické centrum je sklenená džungľa
Metrom sa presúvajú do ďalšej mestskej časti. Po výstupe ich pohlcuje panoráma sklenených výškových budov a stretnú robota, ktorý je určený na rozvoz jedla. Matt poznamenáva, že podobné stroje sú dnes v centre Moskvy bežné – na internete často kolujú videá, na ktorých uviaznu v snehu a okoloidúci im pomáhajú dostať sa von.
🥹Маленький москвич впервые получил доставку от робота-курьера и, не скрывая радости, оставил ему чаевые из своей копилки. pic.twitter.com/IWjSHa9yto
— Don Pu (@brazzers_don) January 31, 2026
Pri prechádzke ekonomickým centrom dodá, že Rusko dodnes komunistickou krajinou rozhodne nie je: „Rusko by sa už asi nevedelo viac vzdialiť od svojej komunistickej minulosti. Nové Rusko je pravdepodobne kapitalistickejšie než mnohé európske štáty.“
Dvojica si všíma aj urbanistický rozdiel: podobne ako vo Frankfurte, v Londýne či v Berlíne, aj v Moskve sú výškové budovy sústredené najmä v jednej časti mesta. Ide o pomerne veľký rozdiel oproti americkým mestám ako New York, kde výškové budovy prirodzene prerástli takmer celé mesto.
Teploty sú nezvyčajne vysoké
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku