Na úvod nás na tejto akcii „svojou“ hudbou potešili vinyloví nadšenci The Ugly Selectors. Návštevníci sa postupne v rytme hudby zbiehali a hľadali si svoje miesto na sedenie, pretože „Banáni“ sa rozhodli ešte pred koncertom premietnuť svoj hudobno-dobrodružný dokument. Ten natočili začiatkom roka na Jamajke a premietajú ho počas celého svojho česko – slovenského turné.
S miernym programovým oneskorením sme sa po niekoľkých úvodných slovách basáka kapely Mateja Krivánka: „Ja hrám v tejto kapele na basu, takže ma asi nepoznáte…,“ preniesli na slnečnú Jamajku. Dokumentom nás sprevádzal samotný Poky, ktorý aj s chalanmi hneď v úvode dokumentu prichádza na jamajský hudobný festival Rebel Salute. Už tu sa „Banáni“ stretávajú s rôznymi zaujímavými ľuďmi, debatujú a chillujú, vychutnávajú atmosféru. Po festivale však ešte chalani zostávajú na Jamajke. Odcestujú do mestečka Kingston, kde sa stretávajú aj s Jamajskými reggae osobnosťami ako sú Anthony B, Jay Mason, Bay C, Lee Scratch Perry či Max Romeo, ktorých určite nadšencom tohto hudobného žánru netreba zvlášť predstavovať. Záverečný potlesk potvrdil, že dobrý pocit z dokumentu publikum zdieľalo.
Po filme nám Pokyman a Jaro Žigo porozprávali pár zábavných, ale aj niekoľko skutočne nebezpečných a napínavých historiek zo svojich ciest po Jamajke, napríklad o dopravnej nehode so šťastným koncom alebo o nebezpečnej neďalekej streľbe, na ktorú chalani vďaka všadeprítomnej reggae hudbe čochvíľu zabudli.
Po tomto jamajskom cestovateľskom kine sme sa mohli tešiť na UCeeho, ktorý publikum dostal na parket a gradoval náladu tejto nadupanej predvianočnej reggae oslavy. Ľudia v tejto skvelej atmosfére zabudli aj na darčeky a viac sa tešili na energický koncert chalanov z Medial Banana, ktorý sa mal čoskoro začať.
„Banáni“ ešte sem – tam pobehovali medzi ľuďmi, padlo aj zopár fotiek, a potom to už prišlo. Skladbou Nemôžem prestať rozprúdili vlny radosti a eufórie smerom k publiku. Charizmatický pozitívny a energický prejav – to sú často používané prívlastky pre koncerty kapely Medial Banana, ktorá opäť nesklamala. Hity ako „Káva“ alebo „Bomboklaat“ sa ozývali celou sálou. Poky a Erik občas vyhecovali publikum, aby spievalo s nimi, dokonca aby spievali „aj tí vandráci tam vzadu“. Ľudia neváhali a nechali sa unášať pozitívnou reggae atmosférou.
Chalani sa po odohratí piesne Pálime Weed vrhli na krst svojho nového slovensko-jamajského albumu Inna Jamdown. Krstným otcom bol kameraman Dušan Husár, ktorý spolupracoval na samotnom dokumente a ktorého prezývka bola na Jamajke „Dúši“. Povedal pár slov o natáčaní na Jamajke a poprial albumu, aby sa dobre počúval. Hovoril aj o tom, že dostal za úlohu pokrstiť album rumom, pretože ho na Jamajke veľa vypili, avšak chalanov prekvapil, pretože ho nakoniec pokrstil ich obľúbenou chilli omáčkou, pretože chilli často vyjedali aj na Jamajke.
Krst bol veľmi pozitívnou záležitosťou, chalani sa veľmi tešili, že mohli túto chvíľu osláviť so svojimi fellas. Koncert následne pokračoval dvomi piesňami z nového albumu Sensimillia a Doba strieda dobu, ktoré návštevníkom zjavne neboli cudzie a spev sa ozýval ako z pódia, tak i z publika. Chalani gradovali atmosféru do neuveriteľnej eufórie, sviežim spôsobom zapájali publikum, ktoré ani nemalo záujem odolať. Poslednou avizovanou piesňou Rockin‘ it sa vonkoncom nemohli s ľuďmi rozlúčiť, pretože tí si vypýtali ešte dve prídavky. A tak zazneli staré známe Horehronie a Sójové rezne. Dokonca sa pri piesni Horehronie dostal na pódium aj Lasky zo skupiny Para, ktorý prišiel podporiť svojich kamošov, a na pódiu sa s nimi aj riadne vybláznil. Chalani dali na konci úprimnú veselú trojklaňačku, rozlúčili sa so svojimi ľuďmi a šli chillovať do zákulisia.
Príval endorfínov sa však stále neskončil a na pódiu vystúpili „štamgasti“ českej reggae scény Forward March Posse. Pre tých, ktorým stále ešte nestačilo a mali dostatok energie, hrali takmer až do rána The Ugly Selectors.
interez.sk (Ivana Chyláková, foto: Jaro Novák)
Nahlásiť chybu v článku