Napriek tomu, že nové modely umelej inteligencie (AI) dosahujú lepšie výsledky, čo sa týka tzv. benchmarkov (ukazovateľov kvality AI), reálni používatelia už nevnímajú zásadné rozdiely medzi jednotlivými novými modelmi.
Proti ambicióznym výrokom o tom, akými míľovými krokmi vo vývoji AI napredujeme, sa ohradil neurovedec a dlhoročný kritik AI Gary Marcus. V rozhovore pre The New Yorker priblížil, že realita je podľa neho niekde inde.
A nie je jediný: ako píše Futurism, vo vedeckej komunite sa začína pošepkávať, že umelú inteligenciu ďalšie roky prelomového vývoja nečakajú. Dokonca existujú nemalé obavy, že vrchol vývoja sme už dosiahli.
Vedci sa vážne obávajú, že sme už dosiahli vrchol umelej inteligencie
Spoločnosti ako OpenAI či Anthropic sa dnes majú zameriavať najmä na tzv. škálovateľnú umelú inteligenciu (scalable AI).
Podľa generálneho riaditeľa OpenAI Sama Altmana to má viesť k exponenciálnemu zlepšovaniu schopností umelej inteligencie. Argumentuje tým, že ide o logický proces: investície sa musia pretaviť do technologického pokroku.
Podľa investorov aj priaznivcov ďalšieho rozvoja dnes celý vývoj smeruje k jedinému cieľu – odomknúť umelú všeobecnú inteligenciu (AGI).
Ide o hypotetický bod, v ktorom by bolo možné tvrdiť, že model umelej inteligencie dosiahol úroveň ľudskej inteligencie. Má to však háčik.
Vývoj sa zdá byť čoraz pomalší
Podľa slov Marcusa sa technológia v skutočnosti už nezlepšuje takým závratným tempom, ako je prezentované.
„Nepočujem veľa firiem, ktoré by tvrdili, že modely z roku 2025 sú pre nich výrazne užitočnejšie než tie z roku 2024 – a to aj napriek tomu, že v benchmarkoch dosahujú oveľa lepšie výsledky,“ upozorňuje Marcus.
Benchmarky sú pritom samy osebe kontroverzným nástrojom. Mnohí odborníci poukazujú na to, že nejde o spoľahlivé meradlo skutočného pokroku. Navyše tvrdia, že hoci nové modely v benchmarkoch vykazujú výrazné zlepšenie, v reálnom nasadení je posun podstatne menší a vývoj sa zdá byť čoraz pomalší.
Gary Marcus je pre svoj výrazne skeptický pohľad na vývoj umelej inteligencie v technologicky nadšenej komunite často vnímaný tak trochu ako outsider. Zďaleka však nie je jediným kritikom.
Vedec z Edinburskej univerzity Michael Rovatsos nedávno upozornil, že je možné, že GPT-5 predstavuje bod zlomu vo vývoji umelej inteligencie – taký, ktorý by mohol viesť ku koncu neustáleho vytvárania čoraz zložitejších modelov, ktorým je pre človeka prakticky nemožné porozumieť.
Nahlásiť chybu v článku