Hitlerovi muži pili kávu s Kennedym: Najkontroverznejšia operácia v histórii, pri ktorej do USA naverbovali stovky nacistov

Niektorí sa vzdali pri konflikte, iní túžili uniknúť zo zničenej Európy po vojne. Mnohí však prijali veľkorysé ponuky výmenou za spoluprácu a odleteli do Spojených štátov, aby sa vyhli súdu, väzeniu, či dokonca možnej poprave. A sotva stíchli posledné výstrely druhej svetovej vojny, rodila sa tá studená, ktorá tento presun nielenže umožnila, ale ho priamo vítala.

Nesprevádzal ju otvorený boj, bola to éra príprav. Američania však vedeli, že ak dôjde k stretu so Sovietskym zväzom, hrubá sila im stačiť nebude. Potrebovali viac – intelektuálnu elitu, prelomové technológie a náskok v závode, ktorý sa ešte len rozbiehal. Ignorovať príležitosti neprichádzalo do úvahy a porazená Tretia ríša vlastnila niečo, čo nutne potrebovali. Pre režim bola najatá zbierka špičkových vedcov a inžinierov, ktorí pracovali na projektoch ďaleko presahujúcich svoju dobu – na raketách V2, šifrovacích zariadeniach, nervových plynoch, ba dokonca aj na ranom jadrovom výskume.

Američania vedeli, že ak ich nezískajú oni, šance sa skôr či neskôr chopí Sovietsky zväz. A tak len čo sa jedna vojna skončila, začínala nová éra a s ňou aj jedna z najkontroverznejších operácií americkej vlády v dejinách.

Výsledkom boli stovky expertov z Tretej ríše, voľne sa pohybujúcich po USA. Mnohí mali byť súdení, namiesto toho sa podieľali na americkom zbrojení, na raketovej technike, ale aj na vesmírnom programe. Mnohí z nich sa stali kľúčovými hráčmi vo vesmírnych pretekoch medzi mocnosťami. A niektorí – ako dvaja vedci, vďaka ktorým ľudstvo prvýkrát vkročilo na Mesiac – sa dokonca stali aj národnými hrdinami.

História, ktorú ukryla kancelárska sponka

Pôvodne tajný projekt začal už pred koncom vojny pod názvom Operation Overcast, ktorá sa v júli 1945 premenovala na Operation Paperclip. V tajnej smernici rozoslanej 3. septembra 1946 ju podpísal a schválil samotný prezident Truman. Cieľom operácie bolo presunúť nemeckú inteligenciu – vrátane Hitlerových vedcov – do USA. Hoci nešlo len o bývalých nacistov, niektorých vedcov bolo nutné získať za každú cenu – vrátane manipulácie s ich minulosťou.

Ako opisuje National Geographic, názov Paperclip (po slovensky „kancelárska sponka“) pochádza zo spôsobu, akým sa označovali spisy kandidátov. Náborári si prechádzali vedcov, ak ich niektorý zaujal, na jeho zložku pripli kancelársku sponku. Záznamy, ktoré naznačovali priame spojenie s Treťou ríšou, boli vedome manipulované. Expertom bolo totiž potrebné zabezpečiť legálny vstup do USA, víza aj občianstvo.

Operácia sa zamerala na oblasti, v ktorých chceli Američania získať rýchlu technologickú prevahu, akými bola raketová technika a balistika, letecké inžinierstvo, medicína či jadrový výskum. Vďaka ochote spolupracovať s nacistickými vedcami sa technologický vývoj Spojených štátov dramaticky zrýchlil. USA tak predbehli Sovietsky zväz v niečom, čo nebolo len prestížne víťazstvo – v pristátí na Mesiaci.