Túto predstavu si neraz požičiavajú autori postapokalyptickej fikcie i filmári dystopických snímok. Dnes sa však nepozrieme na fiktívne svety ako ten z franšízy Metro. Namiesto toho si vypočujeme názor investigatívnej novinárky, expertky na jadrovú vojnu a finalistky Pulitzerovej ceny za rok 2016 Annie Jacobsenovej. Tvrdí, že podľa nej existujú iba dve krajiny, v ktorých by sa dalo ukryť v prípade jadrovej katastrofy či nukleárnej vojny v severnej časti sveta.
Expertka sa o tejto téme rozhovorila v podcaste na kanáli The Diary Of A CEO na sociálnej sieti YouTube. Ako uvádza MailOnline, Jacobsenová upozorňuje, že jadrový konflikt by zdecimoval väčšinu planéty: „Miesta ako Iowa či Ukrajina by sa na desaťročia premenili na zasnežené púšte. Poľnohospodárstvo by skolabovalo a ľudia by nemali šancu prežiť.“
Ľudia by sa uchýlili do podzemia a bojovali s nedostatkom jedla
Podľa nej by ľudstvo v prípade jadrovej vojny čelilo scenáru, ktorý je takmer identický s franšízou Metro – ľudia by sa uchýlili do podzemia, kde by bojovali o prežitie v podmienkach akútneho nedostatku potravy a takmer nulového bezpečia. Tieto odhady podporuje aj štúdia profesora Owena Toona z roku 2022, publikovaná v časopise Nature Food. Podľa tejto štúdie by následkom jadrovej zimy a hladu zahynulo až 5 miliárd ľudí. Prežiť by mohli len približne tri miliardy – a to najmä obyvatelia Austrálie a Nového Zélandu.
„A presne tam by ste sa mali vydať,“ komentuje Jacobsenová.
Podľa Toona sú to jediné krajiny, ktoré by dokázali udržať poľnohospodársku produkciu aj po globálnom nukleárnom konflikte. Zároveň sú dostatočne ďaleko od hlavných jadrových mocností, izolované v Tichom a Južnom oceáne. Práve táto izolácia spolu s veternými a oceánskymi prúdmi by ich mohla ochrániť pred najhorším rádioaktívnym spádom.
Jacobsenová zároveň pripomína, že obnovená hrozba globálnej jadrovej vojny by pravdepodobne vyvolala celonárodné pátranie po dávno zabudnutých protiatómových krytoch. V Spojených štátoch sa síce stále nachádzajú tisíce týchto úkrytov, no väčšina z nich nie je navrhnutá tak, aby odolala priamemu výbuchu, extrémnemu teplu či ničivým rázovým vlnám.
Napriek tomu by mohli poslúžiť ako dočasné útočisko pre tých, ktorí by prežili prvotný útok. Kľúčovým faktorom by bolo dôkladné tesnenie a kvalitné vetranie s filtrami schopnými zachytávať rádioaktívne častice zo vzduchu. Prežitie by záviselo od dostatočných zásob jedla a vody. Rovnako nevyhnutné by boli aj podmienky na bezpečnú likvidáciu odpadu a aspoň minimálne pohodlie pre oddych a spánok.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku