Koniec druhej svetovej znamenal pre mnohých nádej na lepší a pokojnejší svet. Faktom je, že po skončení krvavého konfliktu sa rozbehli iné formy boja o moc a upevňovania si vplyvu. Etapu studenej vojny definovalo zhromažďovanie arzenálu, nukleárne programy či špionáž. V Sovietskom zväze preto vzniklo niekoľko tajných miest, medzi inými aj Sarov.
Sarov, alebo v minulosti pomenovaný ako Arzamas-16, je v rámci histórie známy predovšetkým v dvoch rovinách. Tá prvá je duchovná, druhá zase opradená tajomstvom. Mesto bolo totiž duchovným centrom pravoslávnej cirkvi. V 18. storočí tu žil svätec Serafim Sarovský, jeden z najuctievanejších pravoslávnych mníchov. Známy Sarovský kláštor v roku 1903 navštívil aj cár Mikuláš II. a ďalší členovia kráľovskej rodiny.
Samotné mesto sa dnes nachádza v Rusku, konkrétne v Nižnonovgorodskej oblasti, zhruba 470 kilometrov od Moskvy.
Cirkev nahradili vojaci
Podľa dostupných zdrojov mesto svoju pôvodnú funkciu stratilo začiatkom 20. rokov minulého storočia. Boľševici vtedy popravili miestnych mníchov a známy kláštor zatvorili. Nie je celkom známe, čo sa počas nasledujúcich rokov v tejto oblasti dialo, no ako kľúčová v jeho ďalšom vývoji sa ukázala etapa druhej svetovej vojny. V tej dobe totiž začal Stalin hľadať vhodné lokality na vývoj jadrových zbraní.
Ako uvádza portál Nuclear Museum, projekt sovietskej atómovej bomby sa začal v roku 1942, kedy poprední predstavitelia ZSSR touto úlohou poverili vedca Igora Kurčatova. Vzhľadom na rôzne okolnosti však počas vojny nijako výrazne nepokročil – vedci potrebovali funkčné laboratórium s dostatočným počtom pracovníkov a zázemím, ktoré v tej dobe v Sovietskom zväze nemali.
Po vojne voľba napokon pripadla na provinčné mesto v Nižnonovgorodskej oblasti. Samozrejme, išlo o Sarov, potom známy ako Arzamas.
V roku 1946 bolo rozhodnuté, že v Sarove vznikne Sovietsky výskumný ústav jadrovej fyziky (VNIIEF). Mesto bolo premenované na Arzamas-16 zo strategických dôvodov. Podobných miest vzniklo na Stalinov popud po celom Sovietskom zväze niekoľko a ich funkcie boli často záhadou aj pre mnohých sovietskych pohlavárov. Mestá boli z veľkej časti postavené otrockou prácou ľudí zo zajateckých táborov, boli obklopené vysokými ostnatými plotmi a vjazd do nich bol prísne kontrolovaný.
Čo sa teda za ich múrmi dialo, a prečo bol Arzamas-16 taký významný?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo bolo mesto vymazané z máp;
- ako sa v ňom žilo;
- prečo ľudia nemohli, ale ani nechceli z neho odchádzať;
- ako sa tam dá dostať, a prečo sa doň nedostanete.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku