Niektoré planéty je možné pozorovať len cez ďalekohľad. Začiatok marca je pre milovníkov astronomických divadiel naozaj výnimočným obdobím.
správy od nás budete mať ako prví.
Prelom februára a marca patril výnimočnému úkazu, keď nad obzor vystúpilo naraz všetkých sedem planét Slnečnej sústavy. Za vhodných podmienok, tesne po západe slnka, je možné ich aj pozorovať.
Pokiaľ ste však včera oblohu pozorovať nestihli, nemusíte byť sklamaní.
„Neprídeme o nič, lebo všetkých sedem planét bude na večernej oblohe aj počas niekoľkých ďalších večerov,“ prezradil totiž Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
„Takáto konštelácia planét je zriedkavá, ale nie výnimočná. Viditeľnosť siedmich planét súčasne na oblohe sa opakuje v priemere iba raz za 15 rokov. Vidieť naraz všetkých päť voľným okom viditeľných planét môžeme v priemere jeden až dvakrát za desaťročie.“
Planéty sú nad obzorom už počas dňa
„Takýto jav nastáva, keď sa na nočnej oblohe ocitnú všetky planéty v jednej polovici tejto sféry. Výnimočnosť mu dodáva fakt, že sú nad obzorom aj Urán a Neptún,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Ako dodal, zdanlivý pohyb vzdialených planét na oblohe je pomalý, zatiaľ čo napríklad Merkúr a Venuša, ktoré majú obežné dráhy bližšie k Slnku než Zem, menia svoju polohu na oblohe veľmi rýchlo.
Práve Merkúr doplnil zostavu planét, aby bola kompletná. Zvyšných šesť sa dalo pozorovať už od januára, Merkúr sa však stal viditeľným až počas druhej polovice februára, pretože sa blíži k najväčšej elongácii, teda sa z nášho pohľadu najviac odchýli od Slnka.
Planéty sú totiž nad obzorom už počas dňa. Po západe slnka však nastáva krátka chvíľa, keď je šanca ich zazrieť ešte skôr, než niektoré z nich takisto zapadnú.
Napríklad v sobotu 1. marca zapadne slnko o 17.36 h stredoeurópskeho času (SEČ, údaj pre Bratislavu). Saturn zapadá už o 18.15 h. O 18.58 h ho nasleduje Merkúr a vzápätí o 19.01 h zapadne aj Neptún.
Venuša je už od zimy vidieť ako Večernica, dokonca je najjasnejším objektom večernej oblohy s jasnosťou – 4,3 mag (magnitúda je zdanlivá veľkosť objektov na oblohe, v prípade jasných telies nadobúda záporné hodnoty). V prvý marcový deň zapadne o 20:27 h. Naopak Urán s jasom 5,8 mag sa nachádza na hranici viditeľnosti voľným okom. Pod obzor zapadne 6 minút po polnoci.
Po celú noc až do 1.43 h je viditeľný Jupiter v známom a ľahko rozpoznateľnom súhvezdí Býka. Svojím jasom – 2,2 mag sa blíži k Venuši. Celú noc až do západu o 4.41 h je viditeľný aj Mars.
Najväčšiu jasnosť dosahoval v polovici januára, keď sa priblížil najtesnejšie k Zemi. V týchto dňoch bol s veľkosťou – 0,3 mag, a tiež vďaka nápadnej oranžovej farbe, neprehliadnuteľný. Nachádza sa v súhvezdí Blížencov, s ktorého dvoma najjasnejšími hviezdami (Castor a Pollux) vytvára trojuholník. Zostavu planét začne po prvom marci dopĺňať aj kosáčik pribúdajúceho Mesiaca.
Počas prvých marcových dní sa však Saturn už celkom vytratí z večernej oblohy. Merkúr si pobyt na nej predlžuje až do 9. marca, zapadne najneskôr, až o 19.25 h. V druhej polovici marca bude takisto miznúť a spolu s ním aj dominantná Venuša, aby sa bleskurýchle presťahovala na rannú oblohu, kde bude od apríla viditeľná ako Zornička. A už v polovici apríla sa na rannej oblohe zoskupia Merkúr, Saturn, Venuša a Neptún.
„Pozorovanie zoskupenia niekoľkých planét naraz zasa nie je až taký výnimočný jav, ktorý by človek nezažil počas svojho života. Z času na čas sa vyskytne príležitosť vidieť aspoň väčšinu planét pohromade,“ vysvetlil astronóm Juraj Tóth.
.png){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku