Za socializmu schátral, dnes v ňom boháči utrácajú tisíce eur. Z liečebne duchov vznikol najluxusnejší hotel Slovenska

História tatranských osád siaha približne do druhej polovice 19. storočia. Platí to aj o Štrbskom plese, ktoré je dnes zrejme najkomerčnejším horským strediskom na Slovensku. Ešte pred masívnym turistickým úspechom boli Tatry využívané predovšetkým na liečebné účely, no zárodky luxusu určeného pre najvyššie spoločenské vrstvy tu boli už na začiatku minulého storočia.

A opäť, bolo to na Štrbskom plese. Túto osadu vo výške 1 350 metrov nad morom založil Jozef Szentiványi ešte v roku 1872. Asi málokto vie, že okrem samotného Štrbského plesa sa dnes Szentiványi spája pravdepodobne aj s najluxusnejším slovenským hotelom. Pochopiteľne, ide o Grand Hotel Kempinski, ktorý pozná asi každý návštevník ikonického plesa. Počas prechádzky okolo plesa je totiž takmer nemožné naň nenaraziť – nachádza sa v jeho tesnej blízkosti.

Tradičná hotelová značka Kempinski už dnes patrí k symbolom Štrbského plesa, hotelovým hosťom ponúka tie najprestížnejšie zážitky či už v oblasti wellness alebo gastronómie. Ak by ste tu chceli stráviť rodinnú dovolenku počas turisticky najexponovanejších období v roku, pripraviť si musíte štvorcifernú sumu. Paradoxne, nebolo to vždy tak. Budova dnešného Grand Hotela Kempinski prešla pomerne zložitou históriou a mohla skončiť veľmi zle.

Spojenie troch budov

Spojenie Jozefa Szentiványiho a dnešného Grand Hotela Kempinski môžeme hľadať v roku 1893. Ako uvádza portál Slovakiana, išlo o neorenesančnú stavbu, ktorú si zakladateľ Štrbského plesa postavil prioritne pre vlastné účely. V tej dobe ju nazval „Jozefov dom“, no neskôr bola budova známa ako „Jánošík“. Charakterizoval ju bohato vybavený interiér, ale tiež maľby a rytiny na fasáde. Typickým prvkom bola vežička vytvorená rukou architekta Gedeona Majunkeho.

Szentiványi túto vilu predal rakúsko-uhorskej monarchii ako nájomný objekt v roku 1901 počas obdobia, keď ju už navštevovali významní predstavitelia aristokracie. Medzi hostí patrili niektorí členovia rodu Habsburgovcov a Koburgovcov, kráľ Srbska Milan I. a iní. Ako ďalej upozorňuje portál Pravda, názov Jánošík budova dostala až po vzniku Československa, okolo roku 1919. Vráťme sa však v čase ešte späť.

S príchodom 20. storočia sa začal rozširovať aj tatranský cestovný a kúpeľný ruch. Blahodarné účinky vzduchu a malebná príroda lákali do nášho najvyššieho pohoria čoraz väčšie množstvo návštevníkov. V súvislosti s nimi sa začali osady rozširovať a pribúdali aj rôzne zariadenia určené práve pre nich. Rozbehla sa tak prvá väčšia tatranská výstavba, ktorá neminula ani Štrbské pleso.

Pri Szentiványiho vile začali kompetentní s výstavbou ďalšieho objektu. Ten vstúpil do histórie pod názvom Grand hotel a dokončený bol v roku 1906. Objekt, dnes známy ako Kriváň, bol podľa Hospodárskych novín navrhnutý v tom čase slávnymi architektmi Guidom Hoepfnerom a Gézom Györgym v secesnom štýle. Jeho súčasťou boli aj kúpele a patril medzi tri grandhotely vtedajších Tatier.

Otvorenie Grand hotela znamenalo úplne novú etapu v rámci domáceho hotelierstva, ale aj cestovného ruchu. V najbližších desaťročiach sa však situácia zmenila a z luxusu na brehu jazera sa stalo sanatórium duchov.