Slnko je pre ľudstvo, aj pre takmer všetko živé na Zemi, zdrojom energie a života. No ako zisťujeme, to, vďaka čomu žijeme, nás dokáže niekedy aj poriadne potrápiť. Slnečné erupcie sú masívne explózie v slnečnej atmosfére s veľkou energiou. Pri takejto erupcií sa uvoľní obrovský prúd častíc pohybujúci sa takmer rýchlosťou svetla. Tieto častice sú sprevádzané silným elektromagnetickým žiarením, ktoré v takom prípade môže na Zemi spôsobiť pomerne veľké škody.
V roku 1859 neviditeľná vlna narazila do Zeme. Energia uvoľnená zo Slnka spôsobila, že polárnu žiaru, ktorú môžete obdivovať len pri zemských póloch, vtedy mohli vidieť aj obyvatelia Havajských ostrovov či Mexika. Telegrafické spojenie bolo prerušené, keďže mnohé telegrafické ústredne silný magnetický výboj vyradil z prevádzky a v niektorých dokonca vznikol požiar. Táto silná slnečná erupcia bola dokonca pozorovaná aj v observatóriu. Anglický astronóm Richard Carrington sledoval špeciálnym ďalekohľadom Slnko, keď si zrazu všimol pri slnečných škvrnách erupciu intenzívneho a jasného svetla.
Išlo vtedy o najväčšiu slnečnú búrku, aká bola dovtedy zaznamenaná. Ak by sa to zopakovalo dnes, bolo by v stávke toho oveľa viac ako len niekoľko telegrafických ústrední.
Predpovedanie slnečných búrok je náročné, niekedy prejde od zistenia až po zásah Zeme len niekoľko minút, v iných prípadoch je to aj niekoľko hodín, no maximálne asi deň. To je skutočne krátky čas na to, aby sa ľudstvo pripravilo na niečo také.
NASA zaznamenáva všetky slnečné erupcie, a aj keď väčšina z nich je neškodná, resp. život na Zemi ovplyvňujú skutočne len v minimálnej miere, niektoré silnejšie výrony majú už väčší vplyv. Posledným väčším prípadom bola erupcia z roku 2005 kedy silné röntgenové lúče narušili systém GPS asi na 10 minút. Nefungovala navigácia ako v pozemnej, tak ani v lodnej či leteckej doprave.
No žiadna zaznamenaná slnečná erupcia sa zatiaľ nepriblížila tej z roku 1859. Ak by sa opakovala, museli by sme sa vysporiadať s dlhodobou stratou GPS signálu, mobilnej siete, ako aj s poškodením elektrických rozvodov. Je pravdepodobné, že letecká doprava by bola ochromená a zastavila by sa. Tisíce ľudí by boli v ohrození života, mimo iných aj astronómovia na obežnej dráhe, ktorých by erupcia zasiahla asi najintenzívnejšie.
Okamžitá obrana proti erupciám neexistuje. Keďže od ich vzniku až po zasiahnutie našej planéty to trvá niekedy len pár minút, nie je možné sa na ňu dostatočne rýchlo pripraviť.
Ekonomické dopady slnečnej erupcie by boli enormné. Odhaduje sa, že ľudstvo by takéto niečo stálo asi jednu až dve biliardy dolárov a náprava všetkých zničených satelitov, systémov, ustrední, serverov a transformátorov by trvala aj 10 rokov.
Našťastie sa takéto masívne slnečné erupcie javia byť pomerne vzácne. Štatistici vypočítali, že takáto erupcia sa vyskytne približne jedenkrát za 500 rokov. Ale to, kedy takéto niečo nastane, predpovedať nedokážeme, takže riziko tu stále je.
Pozri aj: 21 dôkazov z roku 2016, ktoré vás presvedčia o tom, že už teraz žijeme vo svete budúcnosti
interez.sk (Matej Mensatoris) sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku