Ukončenie bojov v prvej svetovej vojne si pripomína svet v dnešný deň (11. novembra) ako Medzinárodný deň vojnových veteránov.
Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiégne.
Koniec Veľkej vojny
V tento deň, presne o 11. hodine 11. minúte zaznela posledná salva a umĺkli zbrane na bojiskách prvej svetovej vojny. Od tohto historického okamihu uplynulo 106 rokov.
Rokovania o mieri sa vo vagóne pri Compiégne začali už 8. novembra. Nakoniec bolo prímerie medzi Nemeckom a dohodovými štátmi (Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, neskôr sa pripojilo Taliansko a Spojené štáty) podpísané nasledujúci deň.
V Nemecku vyvolal text dokumentu veľké pobúrenie, pretože podľa bodu 231 bolo zodpovedné za škody a utrpenie vyvolané jeho agresiou. Prišlo o časti svojho územia a muselo zaplatiť značné reparácie, výška ktorých bola stanovená na 132 miliárd zlatých mariek.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska.
Straty na ľudských životoch, ktoré si vojna vyžiadala, nemali dovtedy v dejinách ľudstva obdobu. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi, zahynulo osem miliónov a ďalších 21 miliónov bolo zranených alebo doživotne zmrzačených.
Z územia dnešnej Slovenskej republiky mobilizovali do rakúsko-uhorskej armády približne 400-tisíc vojakov, z ktorých sa takmer 70-tisíc domov už nikdy nevrátilo.
Červené maky
Symbolom veteránov sa stal kvet červeného maku. Tieto kvety totiž pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte. Symbol má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorú v máji roku 1915 napísal kanadský lekár John McCrae slúžiaci neďaleko belgického mesta Ypres. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel sa zmieriť s útrapami zranených vojakov a svoju bolesť tíšil písaním básní.
Tradícia osláv konca prvej svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí podpísania prímeria, 11. novembra 1919, kedy si tento deň pripomínali vo Washingtone, v Londýne, v Paríži i v ďalších mestách.
Americký prezident Woodrow Wilson vyhlásil v tomto roku 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926 a v roku 1954 premenoval Kongres Deň prímeria na Deň veteránov.
V krajinách Commonwealthu si 11. november pripomínajú pod oficiálnym názvom Remembrance Day (Deň pamäti) a tiež aj ako Poppy Day (Deň červených makov) a napríklad vo Francúzsku, kde je tento deň od roku 1922 štátnym sviatkom, ako Jour de l’Armistice (Deň prímeria) alebo tiež pod názvom Jour du Souvenir (Deň pamäti).
Pietnymi spomienkami, položením kvetov na hroby vojakov, zapálením sviečok i rozozvučaním zvonov sa Medzinárodný deň vojnových veteránov pripomína aj na Slovensku.
Združenie Post Bellum organizuje tradične v tento deň po celom Slovensku verejnú zbierku s cieľom vyzbierať finančné prostriedky na dokumentáciu príbehov veteránov protifašistického a protikomunistického odboja. Každý darca dostane symbolický kvet červeného maku, pripnutím ktorého si pripomína hrdinstvo vojnových veteránov a vyjadruje im úctu i rešpekt. Práve preto sa v niektorých krajinách nazýva Deň vojnových veteránov aj Dňom červených makov.
Nahlásiť chybu v článku