Po celé desaťročia bola pre svet uzavretá, ale vďaka iránskemu pamiatkovému úradu tímy medzinárodných archeológov znovu objavili zabudnuté mestá Ninive, Larsa a Lagash v starovekej Mezopotámii, teda aspoň to, čo z nich zostalo po 30 rokoch rabovania.
Stopy Mezopotámie boli prvýkrát objavené v 19. storočí. Medzi riekami Tigris a Eufrat ležia zrúcaniny desiatok miest, ktoré predchádzali starovekým gréckym, rímskym a egyptským osadám. A práve tieto mestá boli kolískou civilizácie. Tridsať rokov prebiehajúca vojna ich nielen izolovala od vonkajšieho sveta, ale niektoré z nich aj úplne zničila.
Preto boli na miesto povolané tímy, aby obnovili výskum a odhalili poklady, ktoré sú stále pochované. Jedným z nich je Ninive, hlavné mesto Novoasýrskej ríše, z ktorého veľká časť je stále pochovaná v zemi.
Táto oblasť je pokrytá zákopmi, ktoré po sebe zanechala islamská armáda, čo spôsobilo veľa škôd, ale tiež trochu uľahčilo vykopávky. V jednej z týchto priekop našli stovky vyrezávaných dosiek. Je to prvýkrát od 19. storočia, čo sa takéto miesto našlo v Ninive.
Nálezy boli jedinečné
„Bol to euforický moment,“ povedal jeden z archeológov. „Archeológ môže stráviť celý život hľadaním bez toho, aby našiel akýkoľvek písomný materiál.“ Teraz ich však odkryli stovky. Tieto nálezy však boli jedinečné. Tabuľky neobsahovali len nejaké administratívne záznamy, ale básne a náboženské texty. Archeológovia považujú ruiny budovy obklopujúcej nálezy za skriptórium, kopírku, kde boli na tabuľkách vyryté texty, ktoré sa z tohto obdobia predtým nenašli.
Na archeologických výkopoch sa pokračovalo aj v sumerskom meste Larsa, ktoré bolo za posledných 30 rokov dôkladne vyplienené. Archeológovia našli na mieste veľa čerstvo vykopaných jám, ale nenechali sa odradiť a namiesto toho hľadali ďalšie poklady. A netrvalo im dlho, kým urobili prekvapivý objav. Na niekoľkých miestach v okolí mesta našli stopy spálených tehlových kanálov. A po zmapovaní miesta zistili, že toto 4000 rokov staré mesto, ktoré sa teraz nachádza uprostred púšte, malo kedysi celú sieť umelo vybudovaných kanálov.
Archeológovia po objave žartovali, že našli „Benátky“ uprostred Iraku. Voda bola dotiahnutá do Larsy zo 60 km vzdialeného Tigrisu a dokonca našli spôsob, ako ju zdvihnúť na úroveň mesta. Tam, kde narazili na svah, jednoducho zúžili šírku kanála, aby voda mohla zrýchliť a „vyliezť“ cez prekážku.
Kanály boli prítomné aj v 5000-ročnom Lagaši, jednom z prvých miest v histórii, ktoré bolo kedysi krajinou močiarov a vody, ale ako sa prostredie v priebehu storočí menilo, ľudia boli nútení prispôsobiť sa. Keď voda mizla a hľadalo sa tiešenie, ako ju dostať späť. Po dlhú dobu odborníci verili, že urbanizácia bola výsledkom umelo zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy a ľudia sa okolo nej usadili, ale v skutočnosti najstaršie sumerské mestá existovali skôr, ako sa ľudia naučili odvadzať vodu. Bola to otázka aktuálnej potreby adaptácie.
Tieto nové zistenia rozprávajú o mnohých príbehoch kolísky civilizácie, ktorá môže byť po 30 rokoch vojny konečne znovuobjavená, aby pretvorila to, čo sme si mysleli, že vieme o prvých mestách na našej planéte Zem. Výsledky výskumu, ktorý využíva moderné technológie, si môžete pozrieť v novom dokumente Znovuobjevená Mezopotámia, ktorý bude mať premiéru na Viasat History 12. júla o 21:00.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku