Hlboko v jaskyni v juhozápadnom Francúzsku, ktorá bola desaťtisíce rokov odrezaná od okolitej civilizácie, našli vedci dôkazy o pravdepodobne najstaršej ľudskej stavbe. Stavby v tvare prstenca či polkruhov tvoria steny vybudované z kúskov stalagmitov datovaných do obdobia z pred 176-tisíc rokov. To znamená, že túto stavbu nepostavil moderný človek, ale jeho vývinový predok – neandertálec.
Výsledky tejto štúdie boli publikované v časopise Nature. Jaskyňa Bruniquel bola pôvodne preskúmaná v 1990, keď jaskyniari prerazili vchod, ktorý bol zavalený tisíce rokov. Vo vnútri našli stopy jaskynných medveďov, ktoré sú už dávno vyhynuté. Okrem toho našli kúsky kožušiny, pazúry, aj priehlbinu, v ktorej medveď pravdepodobne hybernoval.
Oveľa zaujímavejší nález však čakal ďalej v jaskynnom systéme. Po 336 metroch od vchodu objavili jaskyniari sériu kruhových a polkruhových stavieb. Ako stavebný materiál boli použité rozbité kusy stalagmitov a poukladané tak, aby sa prekrývali a dokázali udržať tvar stavby.
Napriek dávnejšiemu objavu, až teraz sa podarilo získať výsledky analýzy z univerzity v Bordeaux, ktorá rádiovou metódou určila vek vzniku týchto stavieb. Bolo odobraných 18 vzoriek, ktoré vedci podrobili skúmaniu. Podľa výsledkov analýzy je stavba stará 176 500 rokov s toleranciou približne 2000 rokov.
Každá stavba je tvorená naskladanými stalagmitmi, ktoré vytvárajú kruhový tvar. Do stavby boli tiež začlenené stalagmity, ktoré rastú prirodzene, tie neandertálski stavitelia nelámali. Odborníci vylúčili možnosť, že by tieto útvary naskladal nejaký živočích, napríklad medveď.
Na základe zistení môžeme pokojne povedať, že neandertálci dokázali stavať jednoduché konštrukcie, čo poukazuje na ich vyššiu formu inteligencie. Vďaka tomuto objavu ich pokojne môžeme titulovať ako „staviteľov praveku“.
Žiaľ, dôvod, prečo vôbec stavali tieto útvary, je neznámy. Niektoré kusy stalagmitov sa javili ako obhorené, čo by znamenalo, že tam mohli mať ohnisko a mali dobre zmapovaný jaskynný systém.
Teraz sa momentálne zameriava pozornosť na skúmanie a analýzu týchto stavieb s cieľom zistiť, na čo naozaj slúžili. Je teda celkom možné, že sa čoskoro dozvieme ďalšiu fascinujúcu informáciu o našich neandertálskych predkoch, ktorí pravdepodobne neboli od nás vývinovo tak veľmi vzdialení, ako sme si doteraz mysleli.
Nahlásiť chybu v článku