Dôkaz toho, že globálne otepľovanie je problém. Jedinečné ostrovy v Tichom oceáne sa potápajú

Asi nikto nebude prekvapený, keď napíšeme, že globálne otepľovanie je reálny problém a na mnohých miestach našej planéty sa už vo veľkej miere prejavuje. Skoro všetky štáty na svete preto realizujú programy, v ktorých sa pokúšajú znižovať vypúšťanie emisii v snahe globálne otepľovanie aspoň spomaliť. Sprievodným javom klimatických zmien je aj rast hladiny oceánov. A asi najviac je tento problém vypuklý na Šalamúnových ostrovoch nachádzajúcich sa v Oceánii.

V poslednej dobe sa totiž na Šalamúnových ostrovoch vo veľkom prejavuje problém stúpajúcej hladiny. Najmenej päť útesových ostrov úplne zmizlo pod hladinou a ďalších 6 ostrovov je do veľkej miery zatopených.

Ostrovy tak prišli o územie odhadovanej veľkosti až 5 hektárov. I keď väčšina zo zaplavených ostrovov bola neobývaných, na ostrove Nuatambu je situácia iná. Až 11 domov bolo doslova spláchnutých do oceánu a ďalších 25 rodín tam kvôli stúpajúcej hladine prišlo o svoje domovy.

Tím vedcov sledoval a zdokumentoval tento významný environmentálny problém a priniesol prvé vedecké dôkazy o dramatických vplyvoch zmeny klímy na pobrežia a ľudí.

Predchádzajúce štúdie boli pritom oveľa optimistickejšie a riziko zaplavovania bolo podceňované. Tieto štúdie došli k záverom, že tichomorské ostrovy budú „držať krok“ so zvyšujúcou sa hladinou, keďže aj oni  vplyvom pohybov základných platní Zeme z roka na rok rastú. Ako sa však ukazuje, tieto štúdie sa mýlili a Šalamúnove ostrovy majú vážny problém.

Podľa tímu vedcov hladina oceánu okolo Šalamúnových ostrovoch rastie až veľmi rýchlo, v priemere o 7 až 10 milimetrov za rok. A tento dej sa odohráva už od začiatku 90. rokov minulého storočia. Tím študoval okrem iného aj letecké a satelitné fotografie od roku 1947 až po súčasnosť, na ktorých tiež sledovali zvyšujúce sa hladiny oceánu.

Tieto zmeny, ktoré na ostrovoch nastávajú, nútia prirodzene miestnych obyvateľov, ktorí žili mnohé generácie na jednom mieste, migrovať na iné, bezpečné miesta. Vláda síce vykonáva pomoc obyvateľom pri migrácii a hľadaní nového bývania, no je to zvyčajne len symbolická pomoc a ľudia sa musia zariadiť ako vedia. Zvyčajne sa teda sťahujú do vnútrozemia, alebo na vyvýšené miesta a pohoria.

Keďže problém presahuje územie Šalamúnových ostrovov a zodpovednosť za súčasný stav je pripisovaná vyspelému svetu, vznikajú mnohé iniciatívy pomôcť zasiahnutým ostrovom. Minulý mesiac predstavitelia vlády Šalamúnových ostrovov podpísali v New Yorku klimatickú dohodu, ktorá ostrovom zaručí pomoc vo výške niekoľkých miliónov dolárov v priebehu nasledujúcich rokov.

Uvidíme teda, či vynaložené peniaze skutočne pomôžu Šalamúnovým ostrovom. Jedno je však isté. Ak zásadne nezmeníme spôsob, ako celý svet prispieva ku globálnemu otepľovaniu, už za niekoľko desaťročí sa tento problém nebude dotýkať len Šalamúnových ostrovov, no bude sa naplno prejavovať na pobrežiach mnohých, a to aj vyspelých štátov. Nízko položené štáty pri pobreží, ako je napríklad Holandsko, alebo aj mestá ako Benátky či exotický Bangkok, môžu mať obrovský problém. A vtedy už bude na riešenie problému žiaľ neskoro.