Skrýšu, v ktorej sa počas druhej svetovej vojny pred nacistami v Amsterdame ukrývala rodina Anny Frankovej, vyzradil podľa najnovších zistení medzinárodného vyšetrovacieho tímu – zloženého z približne 20 historikov a kriminológov i jedného bývalého agenta amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) – židovský notár Arnold van den Bergh. Informoval o tom v pondelok magazín Der Spiegel s odvolaním sa na holandské noviny NRC.
Podľa informácií zverejnených v holandských médiách odovzdal Van den Bergh nemeckým okupantom zoznam Židov ukrývajúcich sa v Amsterdame. Pieter van Twisk, vedúci skupiny bádateľov, ktorá šesť rokov skúmala dosiaľ neobjasnené okolnosti toho, ako nacisti objavili ukrývajúcich sa Frankovcov, uviedol, že je „veľmi pravdepodobné“, že Van den Bergh ich zradil, aby ochránil svoju vlastnú rodinu.
Van den Bergh bol jedným zo zakladajúcich členov tzv. Židovskej rady, ktorá s oficiálnymi predstaviteľmi rokovala o záležitostiach Židov a organizovala tiež ich deportácie do koncentračných táborov. Do roku 1944 mal zistenú ochranu pred prenasledovaním. Po tom, čo ju však stratil, zrejme zo zúfalstva a obáv o svojich príbuzných udal viaceré židovské rodiny. Podľa výskumníkov mal teda aj motív, aj potrebné kontakty na Nemcov.
Anonymný list z mestského archívu
Za hlavný dôkaz považujú bádatelia kópiu anonymného listu z amsterdamského mestského archívu, ktorý bol v roku 1946 doručený Ottovi Frankovi. Píše sa v ňom, že miesto úkrytu nahlásil práve spomínaný notár. Hoci originál tohto dokumentu zmizol, tejto stope sa zatiaľ podľa členov tímu nevenovala dôkladná pozornosť. Tím odborníkov ho však nechal po nájdení kópie preskúmať forenznými metódami. Prišli na to, že kópia bola napísaná na písacom stroji Otta Franka, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.
Vince Pankoke, bývalý vyšetrovateľ FBI, pre holandský rozhlas uviedol, že vina notára Van den Bergha sa 77 rokov po skončení vojny nedá s istotou potvrdiť, avšak táto „teória má pravdepodobnosť 85 percent“.
Anna Franková zomrela ako 15-ročná v roku 1945 na týfus v nacistickom koncentračnom tábore Bergen-Belsen, kam bola deportovaná po tom, čo bola v auguste 1944 vyzradená adresa, na ktorej sa okrem jej rodiny od roku 1942 ukrývali i viaceré ďalšie osoby. Zomrela niekoľko týždňov pred oslobodením tábora britskými vojakmi. Jej denník, ktorý si písala v čase pred odchodom rodiny do úkrytu a potom i v skrýši, bol preložený do mnohých jazykov sveta a predalo sa ho viac ako 30 miliónov výtlačkov.
Der Spiegel pripomína, že aktuálne zistenia nepredstavujú jedinú verziu udalostí, ako mohlo k prezradeniu rodiny dôjsť. Múzeum Anny Frankovej v roku 2017 dospelo k záveru, že mohlo ísť napríklad o náhodu, keď ich našli počas razie voči podvodníkom s potravinovými kupónmi. Múzeum Anny Frankovej v pondelkovom vyhlásení k hypotéze výskumníkov ocenilo ich prácu, dôkladné a fascinujúce vyšetrovanie i jeho prípravu.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku