Napríklad vtáky dokážu „vidieť“ magnetické pole Zeme. Možnosťou, že zvieratá niečo také dokážu, sa Einstein zaoberal už desiatky rokov predtým, ako sa vedcom túto domnienku podarilo potvrdiť. Dôkazom je list, ktorý sa podarilo objaviť len nedávno.
Už pred desiatkami rokov tušil to, čo sa empiricky potvrdilo len nedávno
Ako informuje portál Science Alert, nedávno sa podarilo objaviť dlho stratený list, ktorý Albert Einstein napísal v roku 1949. Venuje sa v ňom otázkam biológie, ale aj fyziky. List bol odpoveďou na otázky inžiniera menom Glyn Davys. Pôvodné Davysove listy sa nikdy nájsť nepodarilo, z Einsteinových odpovedí však možno súdiť, že diskutovali o percepčnej schopnosti zvierat a o tom, čo to znamená pre fyzikálny svet.
„Je možné, že skúmanie správania sa migrujúcich vtákov alebo poštových holubov môže raz viesť k pochopeniu fyzikálnych javov, ktoré sú pre nás v súčasnosti ešte neznáme,“ píše Einstein v jednej zo svojich odpovedí.
Dnes, o 70 rokov neskôr, je už jasné, že Einstein sa nemýlil. Napríklad, dnes už vieme, že vtáky dokážu „vidieť“ magnetické pole Zeme za pomoci špeciálnych fotoreceptorov, ktoré sa nachádzajú v ich očiach. Tie sú citlivé na jemné zmeny v magnetickom poli. Práve vďaka tejto schopnosti dokážu migrovať tisícky kilometrov bez toho, aby sa počas svojej cesty stratili.
Zaujímavé schopnosti majú aj iné zvieratá. Magnetické pole istým spôsobom vnímajú aj morské korytnačky, psy či včely, aj keď nie všetky zvieratá to dokážu práve vďaka očiam, ako je to v prípade vtákov. Je fascinujúce, že Einstein také niečo predvídal desiatky rokov predtým, ako sa to podarilo potvrdiť empirickými dôkazmi, píšu vedci z Jeruzalemskej univerzity, ktorá list dostala nedávno do daru, v štúdii publikovanej v časopise Journal of Comparative Physiology A.
Zvieracie schopnosti inšpirujú technológie
Samozrejme, Einstein mal pre svoju teóriu isté podklady. V tom čase sa vede darilo tak dobre, ako nikdy predtým. Napríklad, práve v tom období bola objavená u zvierat schopnosť echolokácie. Vďaka tomu začali vznikať prvé radary a ďalšie podobné technológie. Tejto téme sa venoval aj Davys a je pravdepodobné, že práve preto sa rozhodol Einsteina prostredníctvom listu osloviť a práve preto ho zaujímali aj schopnosti ďalších zvierat, napríklad včiel.
Vo svojej odpovedi Davysovi Einstein konštatuje, že je dobre oboznámený s prácou Karla von Frischa, ktorý sa venoval okrem iného aj navigačným schopnostiam včiel. Davysa očividne zaujímalo, ako je možné tieto poznatky zužitkovať pri výrobe nových technológií. Einstein však trval na tom, že je potrebné vykonať ešte množstvo ďalších výskumov, kým to bude možné.
Aj v tomto smere boli Einsteinove predikcie správne. V súčasnosti sa na základe poznatkov o včelách vyrábajú napríklad fotoaparáty v iPhone. Ešte stále však ani zďaleka nevieme o zvieratách a ich schopnostiach všetko.
Nahlásiť chybu v článku