Modernejšie a slobodnejšie školstvo. To je ambícia realizácie systémových opatrení a noviel zákonov, ktorým sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR venuje. Zmeny zákonov v najbližších dňoch pribudnú do medzirezortného pripomienkového konania.
Novela reflektuje podnety z praxe, napríklad sa plánuje zavedenie maximálneho počtu 25 detí v školskom klube detí. Zmeniť sa má aj prijímacie konanie. Stredná škola bude zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. Žiak bude v prihláške zadávať poradie škôl a na základe tohto poradia by mal nastúpiť na prvú školu, na ktorú ho prijmú.
Zmeny v maturitných skúškach
Maturitná skúška sa bude meniť, mala by byť flexibilnejšia. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu chce, aby bolo možné maturovať aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie určené učivo a ukončí rámcový učebný plán. Vyplýva to z novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil rezort školstva.
Na niektorých gymnáziách študenti preberú napríklad celý dejepis už v druhom ročníku a žiak sa môže na maturitu z neho prihlásiť už v treťom ročníku. Podľa rezortu školstva si tak žiaci môžu rozložiť sily na viac ročníkov a individuálne si naplánovať maturitu aj z ďalších predmetov. Rovnako chce rezort školstva umožniť maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov. Aktuálne sa dá robiť maturitná skúška len z dvoch takýchto predmetov.
Povinné predprimárne vzdelávanie od septembra
Od septembra má platiť povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude podľa novely umožnené aj v nesieťových materských školách na obdobie nastávajúcich troch rokov. Rezort školstva plánuje aj znížiť byrokratickú záťaž pre učiteľov a školy.
Ďalšou zmenou je tiež využívanie zdrojov v školstve. Školy budú môcť tvoriť „klastre“, v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT či inkluzívny tím. Čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje doplnenie definícií nových pojmov, ide napríklad o pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program, alternatívny vzdelávací program, alternatívny výchovný program. Navrhuje sa tiež doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak pre dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách. Doplnená je aj definícia pojmu inkluzívne vzdelávanie, aby sa nezamieňal s pojmom integrácie.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj pružnejšie reagovať na potenciálne zmeny v organizácii vyučovania, súvisiace s počtom žiakov v jednotlivých triedach a skupinách. Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.
„Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je najmenej 13,“ uvádza sa v predloženom zákone. Na druhom stupni to má byť priemerne najmenej 15 žiakov, na stredných školách v dennej forme štúdia najmenej 17 a v externej forme štúdia najmenej osem žiakov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku