Pri čítaní mien z tejto štatistiky si s veľkou pravdepodobnosťou spomeniete na niekoho zo svojho okolia, kto sa hrdí takýmto priezviskom. Ministerstvo vnútra SR zverejnilo štatistiku priezvisk zo začiatku decembra 2020.
Ministerstvo v spolupráci s jazykovedkyňou Ivetou Valentovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV priniesli tiež na svojom Facebooku informáciu o tom, aký je pôvod najrozšírenejších priezvisk a aká je vlastne história používania druhého mena.
Zmena od 13. storočia
Pre presnejšiu identifikáciu osôb sa približne v 13. storočí začali k menu osoby pridávať mená otca či iných príbuzných pre presnejšiu identifikáciu. Neskôr, v 14. storočí, sa začali objavovať sekundárne mená tvorené s prídomkov z ktorých potom vznikli aj priezviská.
Dvojmenné pomenovanie sa stabilizovalo v 17. a 18. storočí. Naše priezviská často odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny.
Pôvod priezvisk
Priezviská ako Horváth či Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót, ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.
Veľká skupina priezvisk vznikla z pomenovaní zamestnaní. Dobrým príkladom je Kováč, ale aj napríklad Molnár (Mlynár z maďarčiny) Varga – garbiar alebo Szabó – krajčír.
Najčastejšie priezviská na Slovensku
Na prvom mieste sa nachádza Horváth, ktorého mužský ekvivalent má takmer 35-tisíc Slovákov a takmer 31-tisíc Sloveniek má priezvisko Horváthová. Na druhom mieste je Kováč a Kováčová a prvú trojku uzatvára Varga a Vargová.
Nahlásiť chybu v článku