Pri čítaní mien z tejto štatistiky si s veľkou pravdepodobnosťou spomeniete na niekoho zo svojho okolia, kto sa hrdí takýmto priezviskom. Ministerstvo vnútra SR zverejnilo štatistiku priezvisk zo začiatku decembra 2020.
správy od nás budete mať ako prví.
Ministerstvo v spolupráci s jazykovedkyňou Ivetou Valentovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV priniesli tiež na svojom Facebooku informáciu o tom, aký je pôvod najrozšírenejších priezvisk a aká je vlastne história používania druhého mena.
Zmena od 13. storočia
Pre presnejšiu identifikáciu osôb sa približne v 13. storočí začali k menu osoby pridávať mená otca či iných príbuzných pre presnejšiu identifikáciu. Neskôr, v 14. storočí, sa začali objavovať sekundárne mená tvorené s prídomkov z ktorých potom vznikli aj priezviská.
Dvojmenné pomenovanie sa stabilizovalo v 17. a 18. storočí. Naše priezviská často odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny.
Pôvod priezvisk
Priezviská ako Horváth či Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót, ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.
Veľká skupina priezvisk vznikla z pomenovaní zamestnaní. Dobrým príkladom je Kováč, ale aj napríklad Molnár (Mlynár z maďarčiny) Varga – garbiar alebo Szabó – krajčír.
Najčastejšie priezviská na Slovensku
Na prvom mieste sa nachádza Horváth, ktorého mužský ekvivalent má takmer 35-tisíc Slovákov a takmer 31-tisíc Sloveniek má priezvisko Horváthová. Na druhom mieste je Kováč a Kováčová a prvú trojku uzatvára Varga a Vargová.
Nahlásiť chybu v článku