Nie sú to ľudia ani delfíny. Biológovia s prekvapením zistili, čím sa žraloky živia najčastejšie

Pri žralokoch máme často mylné predstavy. Aj na základe filmov si mnohí ľudia myslia, že títo morskí predátori väčšinou číhajú na pobreží na neopatrných kúpajúcich, ktorých si potom dajú ako hlavný chod. V skutočnosti sú však útoky žralokov ojedinelé a tieto paryby vyhľadávajú skôr pestrú potravu, ktorú im poskytujú hlbiny morí a oceánov. 

Aj keď je to zvláštne, doteraz sa presne nevedelo, akú potravu žraloky vlastne preferujú. Ako však uvádza portál Science Alert, vedci podrobne analyzovali obsah žalúdkov 40 žralokov modrých (Carcharodon carcharias) a objavili veľké množstvá rýb, ktoré sú známe tým, že žijú na morskom dne alebo sa na dne schovávajú v piesku.

Iba tretina bežných rýb

„Stereotyp žraločej chrbtovej plutvy nad hladinou pravdepodobne nie je presným obrazom,“ hovorí ekológ Richard Grainger z univerzity v Sydney.

Žraločia strava sa v priemere skladala z 32 % z klasických rýb, ako sú napríklad ostrieže, zo 17,4 % z tŕňovcov žijúcich na dne morí, z 15 % z rají a z 5 % z útesových rýb.

Majú vyváženú stravu

Zvyšok obsahu žalúdka bol tvorený neidentifikovanými či menej hojnými druhmi rýb. Morské cicavce, iné žraloky, chobotnice či sépie tiež podľa výskumníkov tvoria súčasť výživy žralokov, ale iba príležitostne.

„Je to v súlade s mnohými ďalšími výskumami, ktoré sme uskutočnili a ktoré ukázali, že žraloky preferujú presne vyváženú stravu, ktorá vyhovuje ich potrebám,“ uvádza ekológ David Raubenheimer z univerzity v Sydney.

Tím tiež porovnal svoje zistenia s inými údajmi, aby sa pokúsili pochopiť, aké živiny žraloky hľadajú. Ako žraloky starnú, majú tendenciu sa viac pohybovať a prijímať viac tuku, aby ho využívali pri svojich dlhších trasách.

Strava a migrácia spolu úzko súvisia a hoci tieto nové údaje sú založené na relatívne malej vzorke, možno ich kombinovať so záznamami z monitorovania pomocou elektronických zariadení.

Vedci sa chcú pozrieť na presné zloženie žraločej potravy a to nielen z kalorického obsahu, ale chcú aj pochopiť vzťah medzi vekom, fyziológiou či ich správaním.

„Pochopenie výživových cieľov týchto predátorov a ich vzťahu k migračným vzorcom nám poskytne informácie o tom, prečo dochádza ku konfliktom aj s ľuďmi a ako môžeme tento druh žraloka čo najlepšie chrániť,“ uzatvára Gabriel Machovsky-Capuska z univerzity v Sydney.

Pozri aj:

Vedci určili vek najväčšej ryby na svete pomocou dát z testov atómových bômb