Tí, ktorí ju prežili, boli navždy zmenení a na hrôzy nikdy nezabudli. Tí, ktorí počuli príbehy z druhej svetovej vojny, neveriac krútia hlavami nad neľudskosťou a utrpením, ktoré si ľudia navzájom spôsobovali. Aj keď od bombardovania uplynulo už 75 rokov, jazvy spôsobené druhou svetovou vojnou sa ešte nezahojili.
správy od nás budete mať ako prví.
Cieľom bolo vyvolať teror
Ako píše portál BBC, písal sa 13. január 1945, keď britské letecké jednotky preleteli ponad nemecké mesto Drážďany. Útok bol neľútostný a v nasledujúcich dňoch britské vojsko spolu s americkým zhodilo na Drážďany dohromady až 4 000 ton výbušnín. Odhaduje sa, že bomby na mieste zabili 25 000 ľudí a ďalší zahynuli v zúfalej snahe dostať sa z miesta, kde následkom výbuchov a požiaru už neostal vo vzduchu kyslík, ktorý by mohli nasávať do pľúc. Dnes historici uvádzajú, že zabitých bolo až 200 000 civilistov.
Drážďany neboli ani zďaleka jediným mestom, ktoré podľahlo skaze, zničený bol aj Berlín, Hamburg či Kolín. Práve bombardovanie Drážďan spojeneckými silami sa však do dejín zapísalo ako jedno z najbrutálnejších bombardovaní druhej svetovej vojny. Mnohí nad útokom krútili hlavami, tesne po ňom vyjadril pochybnosti dokonca aj Winston Churchill. Nazdával sa, že jediným dôvodom, prečo spojenecké sily bombardovali nemecké mestá, bola snaha o vyvolanie teroru. Samozrejme, spojenci svoje konanie obhajovali a tvrdili, že šlo o strategicky oprávnený útok, ktorého cieľom bolo oslabiť nepriateľa.
Drážďany boli považované vďaka svojej architektúre a atmosfére za nemecký klenot a boli prepravným a priemyselným uzlom, no jeho umiestnenie nebolo práve najšťastnejšie. Nachádzali sa totiž len 250 kilometrov od východného frontu, kde sa v posledných dňoch vojny chránili nemecké vojská pred sovietskymi. Okrem toho, Drážďany zásobovali nemecké vojská muníciou, súčiastkami do lietadiel a inými potrebnými tovarmi a boli aj miestom, kde hľadali útočisko utečenci.
Civilisti bojovali o každý nádych
Aj to boli dôvody, pre ktoré sa Briti nazdávali, že bombardovanie Drážďan môže napomôcť sovietskym vojskám. Útoky sa v priebehu vojny zosilňovali, ten na Drážďany však nemal obdoby. Viac ako 800 lietadiel na budovy spúšťalo najprv výbušniny, ktorých cieľom bolo ich zruinovať. Potom nasledovali zápalné bomby, vďaka ktorým malo do tla zhorieť všetko, čo prežilo explóziu.
Civilisti robili, čo mohli, aby sa pred útokom ochránili. Mnohí sa ukryli do bunkrov, tisícky ľudí však nemali šancu. V meste nebola následkom útokov elektrina a navyše, po prvom útoku si obyvatelia mysleli, že sa bombardovanie skončilo. Nemohli sa však mýliť viac, spojenci sa totiž vrátili a na mesto zhodili ešte viac výbušnín. Intenzívne bombardovanie spôsobilo ohnivú búrku. Tá doslova vysávala kyslík z ulíc a ľudia tak museli nielen utekať pred požiarom, ale zároveň bojovali o každý nádych.
Bol útok skutočne opodstatnený?
Mnohí neskôr prirovnávali Drážďany k Mesiacu. Zhorelo všetko organické, všetko, čo zhorieť mohlo, až kým nezostali len holé, horúce kamene. Kým v meste prišli o život tisícky ľudí, americké vojsko stratilo jediného vojaka a britské vojská prišli o šesť, keď sa tri lietadlá náhodne zrazili. Nacistické vojská situáciu okamžite využili a na spojenecké vojská zaútočili. Okrem toho, ministerstvo propagandy vydalo vyhlásenie, že v Drážďanoch sa nenachádzali žiadne továrne, ktoré by boli vojskám nápomocné, bolo to len mesto kultúry.
Debaty o tom, či bol útok potrebný alebo nie, sa vedú ešte aj dnes. Ani tie však už nič nezmenia na tom, že sa bombardovanie odohralo a zničilo nielen budovy, ale aj veľké množstvo ľudských životov.
BBC
Nahlásiť chybu v článku