Aj keď ste o nich možno ešte nepočuli, ide o relatívne bežný fenomén, ktorý sa však dodnes nedarilo vysvetliť. Už od počiatku minulého storočia sa námorníci z času na čas stretli s týmto úkazom. Zelený ľadovec. Pochopiteľne im to nešlo do hlavy. Zarážajúce však je, že rady si s touto zvláštnosťou nevedeli dať ani vedci moderného sveta.
V novej štúdii sa však tím glaciológov, vedcov ktorí sa zaoberajú ľadovicami, pozrel na túto záhadu bližšie. „Vždy sme sa domnievali zelené ľadovce boli len exotickou záležitosťou,“ píše sa v štúdii. Vedcom sa však podarilo prísť na to, že za všetko môže oxid železitý. Ten sa nachádza v týchto ľadovcoch, no v skutočnosti cez ne putuje z hlavného ostrova Antarktídy do oceánu.
The Mystery of Strange, Emerald Green Icebergs in Antarctica Might Have Finally Been Solved https://t.co/hDzWH7lnOX#IceBerg #Antartica #EmeraldGreenIcebergs pic.twitter.com/sz4VqSM2C4
— Arjun Sreedhar (@ArjunSreedharAJ) March 8, 2019
Svojim spôsobom tak zelené ľadovce fungujú ako veľkí zamrznutí čašníci. Skrz ne sa totiž uvoľňuje do oceánu oxid železitý, ktorý slúži fytoplanktónu, ako zdroj živín. Vedúci autor štúdie, Stephen Warren z univerzity vo Washingtone, sa začal zaoberať týmto fenoménom už v roku 1988. Už vtedy sa mu podarilo zistiť, že tieto ľadovce sa neodlišujú len farbou, no najmä hustotou.
V 80. rokoch prišiel Warren na to, že narozdiel od bežných ľadovcov, tie zelené v sebe nenesú žiaden vzduch. Na základe zozbieraných vzoriek si spoločne s tímom vedcov všimol, že tento ľadovec sa tiež rozpadáva celkom iným spôsobom. Vedci sa pôvodne domnievali, že v takýchto ľadovcoch sa nachádzajú zbytky rozložených zvierat a rastlín. Takýto ľadovec by mal však žltú farbu.
Nové poznatky preukázali, že v zelených ľadovcoch sa nachádza 500 násobne viac železa, ako v bežných ľadovcoch. V súčasnosti sa teda vedci domnievajú, že oxid železitý je tu ukrytý a postupne sa uvoľňuje do oceánu. Ich hypotézu potvrdilo niekoľko testov. Železo je pritom kľúčový aspekt výživy u živočíchov ako fytoplanktón či iných mikroorganizmov.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku