Myslíte si, že pestovanie organických plodín je dobré pre životné prostredie? Nanešťastie, opak je pravdou

Majú síce svoje opodstatnenie, no nie všetko, čomu veríme, je pravdou. Skreslené môžu byť napríklad informácie, ktoré majú ľudia o pestovaní organických plodín. Cieľom organického pestovania je minimalizovať dopad chemikálií na plodiny. Je to však skutočne lepšie?

Odlesňovanie

Najnovší výskum sa zameral na skúmanie hrášku a pšenice a odborníci tvrdia, že organické pestovanie nie je pre klímu až také výhodné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na to, aby mohli byť plodiny pestované organickým spôsobom, je totiž potrebný omnoho väčší priestor. To znamená viac odlesnenej plochy a tým pádom menej uhlíka, ktorý sa zo vzduchu dostane do pôdy.

Organické vs. neorganické

Aj keď výsledky sú jasné, robiť závery je zatiaľ predčasné, keďže bol skúmaný len malý počet plodín a len v jednej oblasti. Išlo konkrétne o skúmanie dopadu pestovania organického hrášku vo Švédsku na životné prostredie. Výsledky štúdie ukázali, že pri pestovaní hrachu bez hnojív je potrebná väčšia plocha. Jeden z výskumníkov, Stefan Wirsenius hovorí, že organické pestovanie hrachu si vyžiadalo až o 50 percent viac plochy ako pestovanie hrachu za použitia hnojív. Potrebná rozloha však záleží od pestovanej plodiny, pričom pri pestovaní pšenice bolo nutné využiť až o 70 percent viac pôdy.

Uhlík

Niektoré predchádzajúce výskumy sa zameriavali nie len na rozlohu potrebnej pôdy, ale aj na dopad uhlíka na pestovanie plodín. Skúmali, ako pestovanie ovplyvňuje uskladňovanie uhlíka v pôde a v plodinách. Spomínaný jav má dopad aj na chovanie zvierat, ktoré sú kŕmené organickými krmivami. Aj keď organické farmárčenie má svoje nesporné výhody, najmä čo sa týka kvality života zvierat.

Zvážte, čo jete

Samozrejme, vedci netvrdia, že by mali byť okamžite zrušené všetky organické farmy, myslia si však, že je potrebné zdôrazniť, že ani takéto riešenie nie je dokonalé a bez chýb a jeho využitie je potrebné dôkladne zvážiť. Podobne je to aj s využívaním biopalív. Aj tie majú svoje plusy a mínusy a aj na ich produkciu je potrebné veľké množstvo pôdy. Dôležité je pozerať sa nie len na pôvod stravy, ale aj na druh. Napríklad, je lepšie jesť organickú fazuľu alebo kurča z bio chovu ako bežne chovaný dobytok, a to nie len pre zdravie, ale aj pre prostredie. Odborníci dodávajú, že najmenej vhodnou alternatívou je konzumovanie bežne chovaných oviec či hovädzieho mäsa.

Dopyt po odlesnenej pôde

V konečnom dôsledku je teda organická strava pre človeka prospešnejšia, ako napríklad hydina chovaná bežným spôsobom, avšak pre životné prostredie to už príliš dobré nie je. Problém predstavuje najmä pestovanie plodín vo Švédsku, kde vláda tlačí na to, aby sa organický spôsob pestovania rozširoval čoraz viac. Avšak spôsob pestovania plodín v jednej krajine ovplyvňuje aj ostatné, keďže dopyt po odlesnenej pôde narastá čoraz viac.

Pozri aj:

Odhalila veľký kus zemskej histórie. Na Novom Zélande sa otvorila obrovská prepadlina, ktorá prekonala všetky…

sciencealert