Ako sa hovorí, sen je neskutočne veľká studňa príbehov. Je vedecky dokázané, že za noc sa priemernému človeku môže snívať 7-13 snov. Ale už z úvodu môžeme vyčítať, že toto nie je len sen. Ako by sa vlastne dala charakterizovať spánková paralýza ?
Je to stav, kedy sa telo nemôže hýbať. Nastáva buď pri zaspávaní, alebo pri zobúdzaní sa, avšak existujú aj výnimky, ktorým sa to deje hoc aj o jednej v noci. Nedá sa to opísať len ako stav, kedy nemôžeme pohnúť s telom. Takmer všetci majú sluchové, aj obrazové halucinácie a bolesť, ako keby im niečo sedelo na hrudi. Občas sa prejavuje aj zlý, veľmi nepríjemný pocit. Akoby sa človek prebudil do skutočnosti, no pritom je to celé len sen.
Spánková paralýza ma veľmi dlhú históriu. Nedalo by sa povedať, že vznikla v tejto dobe z prepracovanosti, stresu a psychických problémov. V minulosti si ju každá kultúra pripisovala k niečomu inému. Veľmi veľká časť Európy si ju pripisovala k útoku čarodejníc. Čiže akoby vám čarodejnice sedeli na hrudi, čo spôsobovalo spomínanú bolesť a znemožňovalo dýchať. Pri tomto sa nedá nespomenúť si na syndróm starej bosorky, ktorý je vlastne najtypickejší sa prejavuj spánkovej paralýzy .
Ak spomínanou spánkovou paralýzou trpíte, určite vás napáda nespočetné množstvo otázok, ako tomu predísť. A či sa to vôbec dá. Údajne nie. Existujú ale nezaručené triky, ako tomu môžete minimálne pomôcť a obmedziť to.
Napríklad:
– Vyvarovať sa stresu
– Nespať na chrbte a bruchu (najlepšie spať na boku)
– Menej vankúšov pod hlavou (čím menej tým lepšie)
– Ak sa bojíte, spite pri niekom
– Doprajte si veľa spánku
– Pite veľa tekutín
Spánková paralýza môže byť dokonca aj dedičná. Ak u vás trvá dlhšie, je potrebné zájsť ku nejakému odborníkovi, ktorý vám tiež môže poskytnúť pomoc a obmedziť paralýzu na minimum.
Celkovo teda spánkovú paralýzu môžeme zhrnúť ako nočnú moru, na ktorú sa nikdy nedá zabudnúť. Ak už sme teda vlastne „v nej“, uvedomujeme si, čo sa deje s naším telom. Môže to trvať len pár sekúnd, nanajvýš jednu minútu. Pre nás to je však celá večnosť. Môžete skúsiť na chvíľu zadržať dych, čo by vás vlastne mohlo prebudiť z toho všetkého zla.
„Mal som pocit, ako keby mi niečo sedelo na hrudi, pomaly ma to zabíjalo. Ležal som bezmocne na posteli. Snažil som sa pohnúť s rukou-kričal som, nech ma odviažu od postele. Neskôr som započul zvuky z kuchyne. A naraz som sa zobudil, nevedel som či je to ešte sen. Neorientoval som sa v čase,“ priznal anonym, ktorý pravidelne zažíva spánkovú paralýzu.
Myslíte si že je to skutočnosť ? Alebo len výplod našej fantázie? Popremýšľajte nad tým.
Nahlásiť chybu v článku