Ľudský mozog neustále prekvapuje. Napríklad aj tým, že vo všetkom hľadá konkrétne štruktúry a keď mu chýbajú, vyvíja si vlastnú realitu. Tvoriť halucinácie tak vlastne nie je nič zložité.
Nervové spojenia sú takmer dokonalé štruktúry. Denne vysielajú milióny informácií, ktoré sa premietajú do stereotypných činností. Akonáhle sa však trochu „zmanipulujú“, začnú sa správať inak, informuje portál Science Alert.
V správnych podmienkach halucinácie vzniknú aj samé
Tento experiment spopularizoval YouTube kanál Scam School v roku 2016. Len s pomocou niekoľkých predmetov v domácnosti otestovali dvaja muži takzvaný „Ganzfeld efekt“.
Ide o princíp senzorickej deprivácie. V podstate to znamená, že sa človek odstrihne od akýchkoľvek zmyslových vnemov, vytvorí si jednotnú stimuláciu bez konkrétnej štruktúry, či už ide o zvukový šum, úplnú tmu alebo neustále dopadajúce svetlo. Nedostatok podnetov z okolia začne mozog čoskoro deprivovať a vtedy prichádza na rad jeho kreativita. Podnety si začne tvoriť sám.
Konkrétny experiment zahŕňa napríklad biele svetlo, masky na tvár či slúchadlá na obmedzenie zvukov. Video je ukážkou toho, ako rýchlo mozog na absenciu vnemov reaguje. Muži zo Scam School už po 20 minútach nepretržitého experimentu hovorili o videní rôznych farieb, okien či dokonca celej scenérie. Jeden zrazu počúva smiech a druhý krik.
Spomínaný Ganzfeld efekt súvisí s ľudským vnímaním. Mozog je vystavený jednotným stimulom bez akejkoľvek pestrosti.
Predstavte si, že hľadíte len do temnoty alebo počujete nepretržitý televízny šum. Mozog na tieto podnety odpovedá svojským spôsobom a umelo zvyšuje takzvaný nervový šum v snahe zachytiť chýbajúcu pestrosť. V konečnom dôsledku tak vidíme a počujeme veci, ktoré okolo nás nie sú.
Experiment na podobnom základe skúšal aj Derek z YouTube platformy Veritaserium. Na 45 minút sa zavrel do tmavej miestnosti bez akéhokoľvek zvuku či šumu. Podarilo sa mu vyvrátiť jeden z mýtov, podľa ktorého nedostatok podnetov z okolia spôsobuje u ľudí šialenstvo. Derekovi sa napokon nič strašné nestalo, no v istej chvíli si viac uvedomoval tlkot svojho srdca. „Nebolo to len o počúvaní vlastného tlkotu srdca, doslova som ho cítil ako mi pumpuje krv do celého tela. Bolo to veľmi zvláštne,“ povedal.
V rámci Derekovho experimentu sa halucinácie nedostavili, no opis vnímania vlastného srdca môže byť dôsledkom snahy ľudského mozgu zosilniť aj tie najmenšie vnemy.
Nahlásiť chybu v článku