Pravidelné znásilňovanie, bitky či psychické týranie. Tento muž porozprával zážitky z dubajského väzenia, z ktorých behá mráz po chrbte

Nejeden Slovák by sa dal dobrovoľne zavrieť do nášho väzenia. Myslíme to vážne. Sťažujú sa, že väzni majú strechu nad hlavou, teplé jedlo a nemusia sa strachovať, z čoho splatia hypotéku. Samozrejme, vždy platí, že sme najväčšími odborníkmi v tom, čo absolútne nepoznáme. Príbeh David Haigha mnohým otvorí oči. Prinajmenšom v dubajskom väzení naozaj väzňom nemáme čo závidieť.

Dubaj je mestom extrémov. Na jednej strane ideme do kolien z neskutočných mrakodrapov a bohatstva, ktoré je nepochopiteľné pre našinca, na druhej strane v krajine prakticky neplatia žiadne zákony. Aby sme sa opravili. Zákony platia. Avšak nie pre cudzincov.

Cudzincov tu doslova nenávidia

Možno ste zachytili správu, ktorá pred nedávnom otriasla viacerými svetovými médiami. Jamie Harron, ktorý sa vybral na dovolenku práve do Spojených arabských emirátov, sa nechtiac dotkol cudzieho muža. Na cudzincov sú však miestni takí hákliví, že prípad tohto chudáka Škóta, sa dostal až pred súd. Tomu hrozí trojmesačné väzenie a podľa Davida Haigha mu naozaj nemáme čo závidieť. Ten sa do dubajského väzenia dostal po tom, ako jeho firma podala sťažnosť proti zrušení zmluvy s miestnym klubom. To však nemal urobiť. Keď prišiel do Emirátov, aby sa zúčastnil rokovania, bol zatknutý a obvinený z podvodu. Tak sa začala jeho jedna z najhorších nočných môr.

Vitajte v pekle na Zemi

David Haigh, bývalý riaditeľ spoločnosti Leeds United tvrdí, že je rád, že sa mu vôbec podarilo prežiť väzenie. V brutálnych podmienkach strávil 22 mesiacov. Vraví, že nočné mory ho budú prenasledovať až do konca života.
„Jednou z najhorších vecí bolo nedostatok informácií. Nikto vám nepovedal, čo sa deje. Nikto sa s vami nerozprával. Nikdy nezabudnem na tú špinu, pach, pot, ponižovanie. Bol som len zviera. Zviera, ktoré bolo zbavené akýchkoľvek práv.“ Ak ste videli seriál Prison Break, tak vedzte, že to bol len slabý odvar toho, čo sa odohráva na odvrátenej strane Dubaja. Davida pravidelne znásilňovali, bili, kopali či psychicky týrali. Vraví, že tie najhoršie veci robili tí, ktorí majú v rukách moc. Policajti a dozorcovia. Akoby jediné pravidlo pri výberovom konaní na pozíciu dozorcu bol nekonečný sadizmus.

Všetko sa odohrávalo na verejnosti

David značne schudol, pričom sa dennodenne pozeral na utrpenie ostatných spoluväzňov. Keď sa raz odvážil požiadať dozorcu o tabletky proti bolesti, dostal takú liečbu, akú určite nečakal. Dozorca ho udrel železným madlom do hlavy. Druhýkrát sa už nepokúsil dožadovať sa akejkoľvek pomoci. David sa chcel kedysi presťahovať do Dubaja, pretože podobne, ako mnohých cudzincov, aj jeho lákal neskutočný luxus tejto metropoly. Avšak na vlastnej koži zistil, že každá minca má dve strany a miestni v skutočnosti cudzincov naozaj nenávidia.

Prekvitajúca korupcia či papier, ktorý nemá žiadnu cenu

Presne tak opisuje David justičný systém v Spojených arabských emirátoch. Nikde sa neodvoláte, nikto na vašu žiadosť neodpovie. Najdôležitejší faktor v celom súdnictve je korupcia. Ak ste však cudzinec, vaše slovo nebude mať žiadnu váhu. Do väzenia cudzincov posielajú za akúkoľvek maličkosť. David zverejnil svoj príbeh aj preto, pretože dúfa, že by mohol pomôcť Jamiemu Harronovi, ktorý by väzenie v „meste snov“ naozaj nemusel prežiť. Ten sa včera konečne vrátil do Veľkej Británie, avšak jeho prípad stále ešte nie je uzavretý.

V súčasnosti sa David Haigh snaží so svojou partnerkou pomáhať obetiam nespravodlivo väznených, aby tak poukázal na fakt, že Dubaj je síce zlaté mesto, ktoré je však vo vnútri úplne zhnité. Nie všetko je zlaté, čo sa blyští, a zrejme to bude naozaj tak.

Pozri aj: Znásilnenie psom či mučenie cibuľou. 10 najkrutejších moderných mučiacich taktík, z ktorých behá mráz po chrbte

unilad