Otepľovanie našej planéty sa skutočne deje a nespochybniteľným dôkazom je topenie ľadovcov. Najnovšie vedcov zalarmovalo konkrétne topenie permafrostu na severe ruskej Sibíri. Po roztopení trvalo zamrznutej pôdy tu začali vznikať krátery obrovských rozmerov a hĺbky. Nejde však len o nejaké kozmetické zmeny, ale radikálny zásah do podoby krajinu a stavu infraštruktúry.
Topenie permafrostu má silný vplyv na život miestnych ľudí a lokálnu infraštruktúru. Topenie pôdy už so sebou prinieslo rúcanie ciest, železničných tratí aj budov a nepochybne ohrozuje životy miestnych obyvateľov. S postupujúcim topením prídu len ďalšie problémy a škody môžu zasiahnuť aj priemyselné oblasti, dokonca ložiská ropy a zemného plynu. A predstavme si katastrofálne dôsledky, aké výbuch plynu v takýchto lokalitách môže mať.
Podľa odborníkov permafrost ustupuje rapídnou rýchlosťou a nejde teda o žiadny zanedbateľný jav. Práve naopak, bude mať ešte veľký vplyv na zmeny miestnej aj celosvetovej klímy. Čo je však najviac alarmujúce, je fakt, že topenie permafrostu nenastalo už celých 130-tisíc rokov. Pred zmenami v našej prírode tak už naozaj nemôžeme ďalej zatvárať oči.
„Čo je však definitívne bezprecedentné, je rýchlosť otepľovania. Otepľovanie, ktoré nastalo pred 130-tisíc rokmi prebiehalo tisícky rokov… To, čo sme videli teraz, je oteplenie v priebehu desaťročí alebo storočia,“ uviedol profesor oxfordskej univerzity Gideon Henderson. Permafrost má pritom podľa neho obrovský vplyv na stav klímy, pretože za normálnych okolností totiž permafrost znižuje množstvo oxidu uhličitého v prostredí, tým, že ho prakticky „uskladňuje“.
Roztopená zmrznutá pôda však naopak uvoľňuje nahromadený oxid uhličitý do prostredia a môže urýchliť rýchlosť globálneho otepľovania. Napriek súvisu s globálnym otepľovaním ešte vedci celkom isto nevedia, čo spôsobuje vznik tajomných kráterov. Žiadna z hypotéz o ich vzniku totiž nebola dokázaná. Všetky z nich operujú s vplyvom zvyšovania teploty.
Jedna tvrdí, že príčinou sú výbuchy nahromadeného a uvoľneného plynu, konkrétne oxidu uhličitého a metánu. Oba tieto skleníkové plyny sú nebezpečenstvom pre planétu, metán ešte niekoľkonásobne viac, pretože otepľuje zem niekoľko-desaťnásobne rýchlejšie ako oxid uhličitý. Podrobnejšie príčiny tohto fyzikálneho javu a možné dôsledky ďalšieho topenia permafrostu budú vedci ďalej skúmať aj s podporou vlády, ale aj ropných spoločností.
Pre verejnosť však z toho vyplýva jeden veľký fakt – naša planéta sa našou zásluhou výrazne mení a nikto z nás nevie, kam až tieto zmeny povedú.
cnbc.com
Nahlásiť chybu v článku