Objektívom: Jedna z 50. najkrajších ľudí planéty sa po 10. rokoch vrátila do Bratislavy. Koncert Vanessy Mae sa zmenil na rozporuplnú udalosť

Koncert sa konal vo štvrtok 11. mája. Na bratislavský Zimný štadión sme prišli spolu s ostatnými návštevníkmi krátko pred siedmou hodinou večer. Podľa avizovaného času od organizátorov, mal koncert začať o 19:00. Dozvedeli sme sa však, že hudobníčka ešte potrebuje na štadióne skúšať a teda koncert sa o pol hodinu posunie.

Na miesto koncertu sme sa vrátili o necelú hodinu a davy ľudí pred štadiónom nasvedčovali tomu, že situácia sa stále nikam neposunula. Atmosféra začala hustnúť a na sociálnych sieťach sa začali objavovať fotky s komentármi ohľadne žiadostí vrátenia lístkov. Čas plynul.

My ako novinári sme sa dostali na štadión okolo ôsmej hodiny. Ľudia, ktorí neochvejne zostali čakať a vydržali, vstupovali krátko po nás. Štadión sa postupne napĺňal. Koncert začal s 1,5 hodinovým meškaním s tým, že organizátori akoby pozabudli na to, že davy treba aj koordinovať a dôležité informácie ohlasovať.

Vanessa vstúpila na pódium ako diva v prekrásnych ružovkastých, jagavých šatách. Za ňou nasledoval orchester, ktorý sa zrazu zmenšil a z pôvodných avizovaných 40 členov zostala len menšia polovica. Nad hlavami im viselo veľké srdce, slúžiace na projekcie.

Populárna Britka sa síce za meškanie ospravedlnila, to však návrat stratenej atmosféry neprinieslo, a ešte nejaký čas trvalo, kým sa ľudia spamätali z úvodu.

Krištáľovo čisté, priezračné zvuky huslí hrajúce do rytmickej slučky perkusií s prienikom do world music. Zaujímavá projekcia zemských motívov. Hudba patriaca celému svetu. Hudba svetovej hudobníčky. Pochodové rytmy a náruživé rýchle melódie striedali citlivé iskrivé hudobné plochy. Dravá elektronika spojená s virtuóznou klasikou. Rozprávkové melódie vzdialených krajov podčiarknuté jemnou slučkou gitarového efektu klávesov. Roboticky zmutované hlasy mužských vokalistov a zelená mriežka zo svetelných lúčov v štýle Matrixu.

Po prestávke sa na pódium vrátil nežný motýľ, kľačiaci na kolenách vo svetlách reflektorov, pred publikom tajacom dych. Prekrásne husľové sólo doplnené o jemný klavírny doprovod. Čarovná krajina vychádzajúceho mesiaca Vanessy Mae. Husľová princezná mesačného svitu. Do atmosféry tajomnej noci prenikalo zvieracie vytie vokalistov, naháňajúce zimomriavky.

Priestor dostali aj prekrásne komorné sóla či komorné prevedenia skladieb bez orchestra, len v zastúpení Vanessy spolu s jej kapelou. Vystriedali ich tanečné latino rytmy, energia a husle. Nechýbal ani Vivaldi a energický úryvok z jeho Štyroch ročných období sprevádzaný hromami a bleskami efektnej projekcie.

Aj napriek nedodržanéme tajmingu koncertu, ktorý bolo badať na unavených tvárach viacerých divákov bol koncert ocenený búrlivou standing ovation. Prídavok patril dravej husľovej rockerke, ktorá sa krátko pred jedenástou hodinou lúčila so slovami: „Ďakujem a ľúbim vás!“

interez.sk (Saša Pastorková, foto: Jaro Novák)