Hurvínek a kúzelné múzeum je niečo ako hudodbný interpreti, ktorým vyhasla niekdajšia sláva a teraz pripravujú veľký comeback. Až na to, že uprestred plánovania turné, koncertov a toho čo spravia s utŕženými peniazmi, akosi zabudnú na to čo chcú vlastne tvoriť. A nakoniec to dopadne tak, že jediné, na čo môžu stavať, je zašlá sláva a svetoznáme meno. Lenže to je niekedy primálo. Bábka, ktorá vznikla v roku 1926 a milovali ju celé generácie Čechov a Slovákov totižto nie je to isté ako Britney Spears. A môžete sa staviť, že zmenou účesu nezaujme.

Pocity trápnosti

Mladšiu generáciu teda možno účesom zaujme. A nie len tým. Hurvínek totižto prezentuje všetko to, od čoho by sa mala súčasná mládež dištancovať. Všetko to, čo predošlé generácie nemali a urobilo to z nich šťastné deti. V samotnom úvode filmu nás môže bábka oslniť svojimi zvláštnymi pokrikmi počas jazdy na kolobežke. A zvláštne nie sú preto, že by boli infantilné, ale skôr preto, že to tam akosi nesedí. Výrazy ako špica, megaskok, husté alebo level v súčasnosti nepoužíva nikto. Nehovoriac o Hurvínkovom hlase. Pre staršiu generáciu sú príliš hlúpe a mladá generácia ich snáď ani nepozná. Ale nie sú to len výrazy sami o sebe, ktoré by sa svojim nevkusom mohli rovnať aj so slovami báječné alebo senzácia.

Absencia morálneho ukončenia

Hurvínek je vášnivým hráčom počítačových hier. Vlastne to, čo môžeme vidieť na úplnom prapočaitku filmu je, že Hurvínek sa nerád pripravuje do školy, zanedbáva svoje povinnosti a klame svojho otca. A to všetko len preto, aby mohol hrať podľa jeho slov „najlepšiu hru na svete“. Jeho zapálenie pre vec by bolo ešte pochopiteľné. No nehovoríme o ničom správnom. A tu narážame na veľký problém. Dobrý scenár by mal vyvrcholiť tam, kde začal a objasniť všetky otázky. Žiadne ponaučenie pre Hurvínka však v tomto smere neprichádzalo. A neprichádzalo. A ani neprišlo, pretože odrazu padli titulky a v kinosále sa rozsvietili svetlá.

Prvoplánová mizéria

A o čom to celé vlastne bolo? Na to vám odpovieme len sťažka. Bolo to totiž tak jednoduché a plytké, až sa to spúšťalo do končín zbytočnosti. A tak si zrejme nový Hurvínek nájde miesto medzi o pokus z pred pár rokov o sfilmovanie Eragona a snahu vytvoriť pútavú space operu pod taktovkou Luca Bessona (narážame na Valeriana a mesto tisícich planét). Ale pri tomto porovnávaní filmov, ktoré spolu žánrovo nesúvisia, sme vlastne ešte k novému Hurvínkovi vlastne celkom zhovievavý. Za 85 minút nudy sa totiž neodohralo nič. Najväčšie vyvrcholenie trvalo asi 10 minút a záporáka sme neužili ani len v tretine celkovej stopáže. Filmu by sa dalo vytknúť mnohé, no celé to pôsobí tak, že tvorcovia podceňujú divákov intelekt a ono to vlastne bolo zlé naschvál. Pre deti je spôsob animácie nezaujímavý a pre dospelého človeka, ktorého na film poženie sentiment sa budú dialógy javiť plytké a scenár nudný. Soundtrack sa v istých miestach javil ako hit od Maxim Turbulenc s veľmi drobnou dávkou modernosti.

Urážlivý dabing

Ale nie je to len intelekt, čo Hurvínek uráža. Predsa len, nie nadarmo si pripomíname, že s Čechmi sme istý čas boli jeden národ. A aj keď to nebolo svetlé obodbie, prečo by sme mali narúšať dobré vzťahy a tvoriť jazykovú bariéru, ktorá neexistuje. Pokiaľ ste dieťa 90. rokov, určite si aj vy spomínate na množstvo rozprávok počnúc Princeznou ze mlejna cez česky dabovaných Šmolkov až po množstvo iných zahraničných počinov. Nemali sme zabúdať ani na Krtečka, ktorý toho síce veľa nenamluvil, ale za zmienku stojí. A tomu všetkému sme ako deti rozumeli, nemali sme najmenší problém. A nemali sme síce ani na výber, no to nás len utvrdzuje v tom, že žiadna jazyková bariéra medzi Slovenskom a Česko nie je. Aj napriek tomu, že Hurvínkov hlas nebol zrovna prívetivý, sme si istí, že by znel príjemnejšie v originálnom znení.

Konečné zhodnotenie, teda veľmi radostné ani kladné nie je. Hurvínek a kúzelné múzeum nebol úsmevný, pútavý a ničím nenadchol. Isté svetlé momenty sa mu uprieť nedajú, kedy sa dala na zlomok sekundy pocítiť čarovná atmosféra. Ale to dobrý výsledný dojem nezabezpečí. Tobôž nie cez obrovské množstvo nedostatkov. Je to smutné, no snáď sa tvorcovia do budúcnosti z tohto počinu poučia. Aspoň niekto, keďže divákovi sa nedostane toho, čo od samotného počiatku očakáva.

Pozri aj: Ich pôvod nie je v Hollywoode, no aj tak sú mrazivé. 5+ desivých hororov zo slovenskej a českej produkcie, za ktoré sa určite nemusíme hanbiť