Máme na mysli jeden z najkontroverznejších filmových žánrov, a to horory. Aj keď pozerať horor v noci sám a v prázdnom byte asi nie je najlepší nápad, no v prípade, ak ste s priateľmi a dobre sa bavíte, pozrieť si horor je niekedy lepšie, ako tá najlepšia komédia. Dnes sme si preto pre vás pripravili výber skvelých hororov, ktoré by mal každý milovník tohto žánru vidieť. A ako bonus navyše, ani jeden z filmov v našom výbere nepochádza od cudzojazyčných susedov. Teda s výnimkou našich bratov Čechov. Veríme, že mnohé tuzemské filmy z nášho výberu zaujmú nejedného filmového fajnšmekra.
správy od nás budete mať ako prví.
Kytice
Uvidíme sedem vypätých príbehov túžbach, posadlostiach a sebectve. Inšpiráciou pre film bola zbierka balád českého autora žijúceho v 19. storočí, K. J. Erbena. Jeho tvorba sa dá považovať za akúsi paralelu k poézií Edgar Allan Poea. Spolu-scenárista, kameraman a režisér filmu F. A. Brabec natočil dielo, ktoré vychádza z Erbenovej obrazotvornosti. Film sa zaradil k divácky najúspešnejším českých filmom v priebehu posledných rokov.
Panna a netvor
Strašidelná rozprávka v podobne hraného filmu, bola natočená na motívy klasického francúzskeho príbehu o princovi začarovanom do desivej podoby. Jediné čo by mohlo vyslobodiť je čistá láska. Film mal počas svojho natáčania spoločný rozpočet so snímkom Deváté srdce. Spoločné boli aj niektoré dekorácie, ktoré boli prácou významného architekta Vladimíra Labského. V čase svojho vzniku išlo o skutočne oslnivý film, ktorý by sa dojmom dal porovnať aj so súčasnou zahraničnou tvorbou.
Šílení
Scenár k filmu volne vychádza z motívov dvoch poviedok Edgara Allana Poea. Jednou z hlavných postáv je Markíz, ktorého charakterové črty sú inšpirované francúzskym šľachticom a spisovateľom, ktorý bol známy ako markíz de Sade. Dej celého filmu sa zdanlivo odohráva začiatkom 19. storočia vo Francúzsku. Je však plný narážok a referencií, ktoré sa ponášajú na dnešný svet. Ide tak o kritiku súčasného sveta. Ako kulisa pre dnešnú spoločnosť poslúžil blázinec.
Polednice
Eliška s malou dcérkou sa po mnohých rokoch vracia do rodnej dedinky svojho muža, aby sa tu pokúsila o nový začiatok. Okrem vľúdneho prijatia susedov ju tu však čaká aj stretnutie s miestnou čudáčkou. Ženou, ktorá vo svojej pomätenej mysli vlečie bremeno vlastného dávneho nešťastia. Okolo Elišky vystavenej traume z osamelosti a nekonečným stereotypom sa postupne začne spriadať prekliatie. Eliška musí čeliť mysterióznemu zlu, ktoré ohrozuje ju aj jej malú dcéru.
Otesánek
Príbeh rozpráva o nenásytnom dieťati, ktoré bolo stvorené z dreva a požiera všetko v jeho okolí. Manželia Horákovci tak dlho túžili po dieťati až ho odrazu zbadá pani Horáková v kuse dreva, ktoré domov dotiahol jej muž. V istom okamihu drevo ožije. Rodičovská radosť, však netrvá dlho, pretože malý Otík, ako si ho manželia nazvali, potrebuje stály prísnu jedla. Svoju obživu si začne zaobstarávať sám a neunikne mu mačka, ani plnoštíhla sociálna pracovníčka. Jediný kto pozná pravdu je Alžbetka od susedov a vie kam sa strácajú ľudia z okolia.
Valerie a týden divů
Režisér Jaromír Jireš výtvarným a dekoratívnym spôsob vykreslil osudy a pocity dospievajúceho dievčaťa, ktoré žije so svojou prísnou babičkou v starom doma. Odrazu sa ocitá v epicentre bizarných udalostí a je ohrozená tajomným tchorím prírodnom. Vo vizuálnej podobe knižnej predlohy Víťězslava Nezvala sa objavilo mnoho hororových prvkov, film je však zároveň veľmi poetický. Nemuselo by sa zaň hanbiť ani množstvo alternatívnych filmárov, ktorý prichádzajú skúšať svoje šťastie na festival Sundance.
Nahlásiť chybu v článku