Osem krajín sveta sa zaviazalo k zákazu telesných trestov na deťoch. Ide pritom o „najbežnejšiu“ formu násilia páchaného na deťoch. Aktivisti hovoria o zásadnom posune pre viac ako 100 miliónov osôb mladších ako 18 rokov. Medzi týmito krajinami je napríklad okrem Panamy, Ugandy či Srí Lanky aj Česká republika.
správy od nás budete mať ako prví.
Násilie má vážne dôsledky
Ako informoval britský The Guardian, vlády Panamy, Kirgizska, Ugandy, Burundi, Srí Lanky a Českej republiky sa zaviazali zakázať násilie. Gambia a Nigéria sľúbili, že s fyzickými trestami na deťoch skončia v školách.
„Je to úžasné. Tieto krajiny spolu tvoria približne 150 miliónov detí, a to je pre ne zásadný posun. Je to veľmi silný signál pre zvyšok sveta, že toto je smer, ktorým sa uberáme, a že už viac neakceptujeme násilie na deťoch,“ povedala špecialistka na advokáciu z End Corporal Punishment, patriacu pod Svetovú zdravotnícku organizáciu, Bess Herbertová.
Telesné tresty predstavujú fyzickú silu používanú na spôsobenie určitého stupňa bolesti alebo nepohodlia, akokoľvek ľahkého, ako aj nefyzické formy trestu, ktoré sú kruté a ponižujúce.
Aktuálne platí úplný zákaz telesných trestov v 67 štátoch zo 193. Prvou krajinou, ktorá k nemu pristúpila, bolo Švédsko v roku 1979. V Spojenom kráľovstve, Škótsku a vo Walese platí zákaz, ale v domácom prostredí sú tresty povolené v Anglicku a v Severnom Írsku.
Pribúdajúce výskumy ukazujú, že telesné tresty sa spájajú s negatívnymi výsledkami v oblasti zdravia a správania, vrátane horšieho duševného zdravia, kognitívneho rozvoja a vzdelávacích výsledkov, zvýšenej agresivity a antisociálneho správania. U týchto detí je tiež väčšia pravdepodobnosť, že dôjde k poškodeniu rodinných vzťahov a tiež je to pre ne signál, že ide o prijateľný spôsob riešenia konfliktu.
Nahlásiť chybu v článku