Táto krajina bude svojim obyvateľom platiť každý mesiac základný plat, aj keď nebudú pracovať. Rozdelí im sumu viac ako 280 000 eur

Univerzálny základný príjem (UZP) je politické rozhodnutie, ktoré ponúka skupine občanom univerzálny príjem, aby zabezpečil každému občanovi základnú životnú úroveň. Vybrané mestá musia do marca 2018 predložiť svoje plány na implementovanie programu do lokálnych podmienok. Na tento experiment sa zo štátneho rozpočtu vyhradilo viac ako 280 000€.

Zástancovia univerzálneho príjmu tvrdia, že ho s odstupom času bude potrebné zaviesť v akejkoľvek forme preto, aby sa kompenzovalo nevýrazné narušenie ekonomiky a potenciálne straty pracovných miest v dôsledku zvýšenej automatizácie, a to všetko vďaka stále sa vyvíjajúcej umelej inteligencii. Táto myšlienka je stále veľmi diskutovanou a kontroverznou témou na celom svete, no vďaka testovaniu v praxi sa začína vnímať vážnejšie a prospešnejšie.

„Mohlo by sa zdať, že to nie je odpoveď na ekonomické problémy a taktiež by sa to mohlo javiť ako nerealizovateľné. Keď sa však trh práce mení tak rýchlo, myslím si, že je naozaj dôležité, aby sme boli pripravení a otvorení rôznym spôsobom, ako podporiť jednotlivcov, aby sme sa na novodobej ekonomike podieľali v plnom rozsahu,“ vyjadril sa Škótsky minister Nicola Sturgeon.

Škótsko nie je jediné, ktoré sa rozhodlo vyskúšať a pochopiť fungovanie UZP v praxi. Krajiny, ako Kalifornia, Holandsko, Ontário, India, Taliansko a Uganda majú spoločné to, že v roku 2017 podnikli kroky k tomu, aby mohli v budúcnosti implementovať UZP.

Podporovateľom a zástancom myšlienky univerzálneho príjmu je aj najväčší startup v Silicon Valley – Y Combinator.

„Technologický pokrok je to, čo vo svete eliminuje veľké množstvo pracovných miest. Bez niečoho ako základný príjem si nemyslím, že bude možné, aby existovala rovnosť príležitostí,“ prezradil Sam Altman, prezident spoločnosti Y Combinator.

Len čas ukáže, či je univerzálny príjem reálny a má potenciál na to, aby bol v budúcnosti súčasťou našich životov. Zatiaľ je však stále otázne, kedy a či vôbec sa niečo podobné presadí aj v našich končinách. Vyjadrenia ekonómov a finančných odborníkov sú zatiaľ skôr negatívne ako pozitívne – obávajú sa zneužívania tohto príjmu. Zároveň je často kladenou otázkou skutočnosť, kde na takýto príjem nájdu krajiny finančné prostriedky.

Pozri aj: Horší sú len v Mexiku a Turecku. V medzinárodnom testovaní dopadli slovenskí žiaci katastrofálne

inhabitat.com