Ozónová vrstva chráni život na Zemi pred škodlivým slnečným ultrafialovým (UV) žiarením. Od konca 20. storočia ľudstvo významnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ozónovú dieru nad antarktidskou oblasťou vypúšťaním halogénovaných uhľovodíkov. Obmedzením množstva týchto látok (Montrealský protokol) sa ozónová diera začala pomaly obnovovať.
Vedci prišli z tvrdením, že ozónová diera nad Antarktídou by mohla byť v tomto roku jednou z najmenších za posledné roky. Pozorovanie vyčerpávania plynov v atmosfére preukazuje, že v roku 2019 sa netvorili tak, ako doteraz. Podľa Copernicus Atmosphere Monitoring Service sú v súčasnosti značne pod polovicou pozorovanej výmery ako bežne vidíme v polovici septembra. Informuje o tom portál spravodajskej televízie BBC.
🌐This year’s #OzoneHole is expected to be the smallest since the mid-1980s.
The @CopernicusEU #Atmosphere Monitoring Service forecast below shows that, this week, it will shrink & then slowly grow again.
Learn what CAMS can tell us about the situation➡️ https://t.co/3f4mykf2cx pic.twitter.com/wjH13Bw7Cs
— Copernicus ECMWF (@CopernicusECMWF) 9. septembra 2019
Agentúra CAMS taktiež dodáva, že ozónová diera je neštandardne mimo stredu a ďaleko od pólu. Experti CAMS, ktorí majú sídlo v Readingu vo Veľkej Británii, očakávajú v nadchádzajúcich dňoch stabilnú hladinu ozónu alebo jeho mierny nárast.
Ozón je molekula, ktorá sa skladá z troch atómov kyslíka. Je zodpovedný za odfiltrovanie škodlivého ultrafialového žiarenia od Slnka. Tento plyn sa neustále vyrába a ničí v stratosfére, cca 20-30 km nad Zemou. V neznečistenej atmosfére je tento cyklus výroby a rozkladu v rovnováhe, ale chlór a bróm obsahujúce chemikálie uvoľňované ľudskou činnosťou tento proces narušujú. Výsledkom je strata ozónu, ktorá je na Antarktíde najvyššia v dňoch počas septembra a októbra.
Výrobu a používanie znečisťujúcich látok, ktoré uvoľňuje človek do atmosféry zakazuje Montrealský protokol, ktorý bol podpísaný v roku 1987.
Podmienky na zmenšovanie ozónovej vrstvy sa vytvárajú každý rok ako sa Antarktída ponára do zimy. Reakcie, ktoré pôsobia na ničenie ozónu v studenej stratosfére, sú iniciované návratom slnečného žiarenia vo vysokých zemepisných šírkach.
🌐The 2019 #OzoneHole is highly unusual.
It varies each year, but @CopernicusEU #Atmosphere Monitoring Service observations reveal that this is an outlier – it is a lot smaller than in recent years & has moved off the pole.
More on what’s going on➡️https://t.co/3f4mykwD45 pic.twitter.com/FOzhTArePc
— Copernicus ECMWF (@CopernicusECMWF) 10. septembra 2019
Podľa vedcov sa straty ozónu začali tento rok skôr, ako je obvyklé, no skrátili ich náhle otepľovacie udalostí, ktoré zvýšili teploty v stratosfére o 20-30 stupňov. Toto destabilizovalo proces ničenia ozónu.
„Myslím, že by sme to mali považovať za zaujímavú anomáliu. Musíme sa dozvedieť viac o tom, čo to spôsobilo,“ povedal pre BBC Richard Engelen, zástupca vedúceho v CAMS. Upozorňuje na to, že malá veľkosť ozónovej diery, ktorú sme videli v tomto roku, je povzbudivá, ale varuje pred uspokojením.
„V skutočnosti to nesúvisí s Montrealským protokolom, v ktorom sme sa snažili redukovať chlór a bróm v atmosfére, pretože sú stále tam. Je to oveľa viac spojené s dynamickou udalosťou. Ľudia sa, samozrejme, budú pýtať na otázky súvisiace so zmenou podnebia, ale my v tejto chvíli na to jednoducho nedokážeme odpovedať,“ dodáva Engelen.
Na vedecké vysvetlenie zmenšujúcej sa ozónovej vrstvy si preto budeme ešte musieť počkať.
Nahlásiť chybu v článku