Olympijské hry v Pekingu sú prvé v dejinách, kde športovci jazdia po 100 % umelom snehu. Je to drahé a nebezpečné

Klimatická kríza sa v posledných rokoch prejavuje rôznymi spôsobmi. Na niektorých miestach tento rok skôr vykvitlo množstvo jarných rastlín napriek tomu, že jar je ešte ďaleko. Zmeny výrazne ovplyvnili aj šport. Súťažiaci na zimných olympijských hrách sa musia tento rok prvýkrát v dejinách zmieriť s tým, že športoviská pokrýva na 100 % len umelý sneh.

Športoviská pokrývajú tony nebezpečného umelého snehu

Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Sport Ecology, prvýkrát v dejinách sa musia športovci na Zimných olympijských hrách v Pekingu popasovať s vážnym problémom. Športoviská totiž pokrýva len umelý sneh, nie je na nich ani jediná vločka toho skutočného. Podľa autorov štúdie to nie je až také prekvapivé.

Pohľad na tony umelého snehu je však smutný. A navyše, proces jeho výroby je nielen finančne, ale aj energeticky náročný, čo ešte viac prispieva k zhoršeniu klimatickej krízy, píše portál IFL Science. Nehovoriac o tom, ako to môže uškodiť oblastiam, ktoré už aj tak trpia kvôli zásobám vody.

Organizátori museli umelým snehom pokryť plochu približne 800 000 metrov štvorcových. Použili na to 8 vodných chladiacich veží, 130 ventilátormi poháňaných generátorov snehu a približne 300 diel na zasnežovanie. Celkovo bude počas trvania hier potrebné vyrobiť 1,2 milióna kubických metrov umelého snehu, a to v meste, ktoré trpí už aj tak extrémnym nedostatkom vody. Tento proces si vyžiada neuveriteľné množstvo energie, bude to stáť veľa peňazí a situáciu týkajúcu sa vody to zhorší ešte viac.

Zimné OH sa môžu stať minulosťou

Zasnežovanie takým množstvom umelého snehu je náročné napriek tomu, že sa organizátori spoliehajú aj na obnoviteľné zdroje energie. Toto všetko však nie sú zlé správy len pre životné prostredie, ale aj pre športovcov. Umelo vytvorený sneh totiž predstavuje pre súťažiacich hazard. Ľahšie totiž ľadovatie, vďaka čomu je klzkejší a nebezpečnejší. Navyše, pád na tvrdú vrstvu je aj bolestivejší, ako keď človek dopadne do mäkkej snehovej pokrývky, vyjadrila sa pre AP News estónska biatlonistka Johanna Taliharm.

Umelý sneh napokon v skutočnosti ani snehom nie je, sú to len kvapky chemicky upravenej vody, ktorá je cez snežné delá na povrch pretláčaná v obrovskej rýchlosti. Keďže nepozostáva z prirodzených snehových vločiek, nevytvárajú sa v umelom snehu vzduchové vrecúška, vďaka ktorým sneh pôsobí ako vata. Je to vlastne ľadová drť, dokážete si teda predstaviť, ako „pohodlne“ sa po nej musí napríklad lyžovať.

Podľa britskej snowboardistky Zoë Gillings-Brier sa kvôli nedostatku prírodného snehu ruší čoraz viac zimných súťaží. Jednou z nich môžu byť v budúcnosti aj zimné olympijské hry. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa zredukuje počet miest, kde ich vôbec bude možné uskutočniť. Z 19 miest, kde sa zimné olympijské hry odohrávali doteraz, bude v roku 2080 možné podľa výpočtov odborníkov využiť už len 6 a Peking medzi nimi nebude.

Pozri aj:

Švédom je zima, Nemcom vadí, že nemajú teplé jedlo. Športovci sa sťažujú na organizáciu olympijských…